RECENZE: Honza Vojtíšek, Z druhé strany

Napriek tomu, že český a slovenský horor neustále žije svojím mŕtvolným životom, akoby stále čosi chýbalo tomu, aby sa stal rovnocenným bratom fantasy či sci-fi. Možno je to spôsobené aj tým, že tí, ktorí píšu horor píšu väčšinou aj fantasy (s prvkami hororu). Honza Vojtíšek prináša zbierku klasických strašidelných príbehov.

V tenkej knižke nájdeme sedem príbehov so štandardnými témami ako sú duchovia, vrahovia či vraždiace zvieratá. Jedná sa výber poviedok z rokov 1997 – 2009. Aj preto cítiť, že jednotlivé texty sú rôznorodé. Teda atmosféra i autorov štýle je takmer stále rovnaký, ale predovšetkým výstavba príbehov sa značne odlišuje.

Na rovinu povedané, fabulačný oblúk je to, s čím má autor občas problém. Už úvodná poviedka Z druhé strany je pomerne ambiciózna (25 strán), ale na svoj priamočiary príbeh je zarážajúco nevyvážená. Vojtíšek síce navodí správnu panelákovú atmosféru v štýle Nech vojde ten pravý, ale závere úplne zbytočne a zdĺhavo vysvetľuje pointu a zdôvodňuje konanie zápornej postavy (akoby nestačilo povedať, že ide o lásku). Už tu som si uvedomil, že akonáhle postavy zastanú (prípadne sú pripútané k radiátoru), začne autor zbytočne špekulovať (miesto toho, aby začal škrtať).

Našťastie sú v knižke aj poviedky ako je Maso. Toto stretnutie s magorom v tmavej uličke je to síce „len“ variácia na klasické americké vyvražďovačky, ale celý príbeh je jeden veľkú útek, takže autor ani čitateľ nemá čas na zbytočnosti. Poviedky Muší msta a Varováni sú tiež príjemne priamočiare, ale sú to tak obyčajné retro príbehy, až pre dnešnú dobu strácajú zmysel.

Z kratších textov zaujmú Šestatřicáte narozeniny. Obyčajná konverzačka, ktorá je však šikovne napísaná. Vzhľadom na to, že hlavný hrdina je nadržané hovädo, vynikne autorova schopnosť vykreslenia uveriteľných postáv. Ako aj v predošlých poviedkach, aj tu by sa zišlo v závere trochu viac poviedku ozvláštniť.

Najdlhšej poviedky som sa bál. Lenže z Fotografie sa vykľula najlepšia vec. Takmer štyridsať strán je kvantum textu, ale vôbec to nevadí. A to aj napriek tomu, že o horor ide len okrajovo (je to skôr kriminálka o obvinení z vraždy). Hlavný hrdina je dokonalo vykreslený, dej pomerne rýchlo ubieha. Škoda, že ku koncu autor opäť cítil potrebu obhajovať svoju zápletku (ktorá je dobrá vďaka svojej jednoduchosti).

Pouto je v podobnom „vyzretom“ duchu a paradoxne opäť funguje najmä v miestach, kde nie je hororom (útek po zavraždení manželky). Finále je ale konečne primerané, i keď aj tu by sa dalo menej vysvetľovať.

V zbierke nájdete pár odkazov na Stephena Kinga, Vojtíškove poviedky majú však skôr štýl ranných, prostoduchších kingových prác (z čias Kukuričných detí). Čo sa týka štýlu, treba sa pripraviť na trochu „obšírnejší“ spôsob písania so snahou o atmosféru podobnú Lovecraftovi. Ak to porovnám s nedávnou slovenskou tvorbou, tak Z druhé strany je lepšie ako Vyššie záujmy Lucie Droppovej, ale zaostáva za Odbila 13. hodina Dušana D. Fabiana.

Napriek mojim výhradám oceňujem autorovu schopnosť vytvoriť živé postavy a i keď ide o pomalšie rozprávané príbehy, sú občas príjemne oživené trefnou poznámkou či akciou. Ak niečo knihe chýba, tak lepšia propagácia. Keďže som ju na nete našiel v ponuke za cenu od 114 do 120 Kč, určite sa oplatí, aj keby ste čítali len Maso, Fotografie a Pouto.

Z druhé strany
Vojtíšek, Honza 
Vydavateľstvo: Nová Forma
Rok vydania: 2013
Formát: A5
Počet strán: 126
Cena: 114 Kč