RECENZE: Dušan D. Fabian, Odbila 13. hodina

Dušan D. Fabian je dobre známy autor a aktuálna zbierka rekapituluje jeho doterajšiu poviedkovú tvorbu. Aj preto ku každému textu dopísal pár riadkov, aby čitateľovi priblížil vznik jednotlivých príbehov. Ak ste nečítali predošlé „elementálske“ romány, nevadí, Odbila 13. hodina vás veľmi rýchlo zasvätí nie len do sveta Elementálov ale aj do spôsobu Fabianovho rozprávania.

Na Slovensku veľa hororov nevzniká. Vlastne... Keď sa bližšie pozriete na činnosť vydavateľstvo Artis Omnis, zistíte, že s tuzemskými strašidelnými príbehmi to nevyzerá vôbec zle. Po knihách Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi, Pestis Draconum či Farby strachu prichádza ďalší zástupca tohto žánru. 

Dušan D. Fabian je dobre známy autor a aktuálna zbierka rekapituluje jeho doterajšiu poviedkovú tvorbu. Aj preto ku každému textu dopísal pár riadkov, aby čitateľovi priblížil vznik jednotlivých príbehov. Ak ste nečítali predošlé „elementálske“ romány, nevadí, Odbila 13. hodina vás veľmi rýchlo zasvätí nie len do sveta Elementálov ale aj do spôsobu Fabianovho rozprávania.

Migréna
Otvárací text zbierky je klasický mysteriózny horor. Manželský pár sa vracia z dovolenky a rozhodnú sa navštíviť vzdialenú rodinu v dedinskom zapadákove na Spiši. Netrvá dlho a na scénu sa dostavia rodinné nezhody. Vzápätí sa začnú diať naozaj divné veci. Rozprávanie v prvej osobe a svižné tempo sú zárukou zábavy.

Tri čierne utorky
Najznámejší Fabianov text patrí k jeho najlepším. Naplno v ňom ukazuje svoj rozprávačský talent a zmysel pre cynický humor. Braňo Hrdina sa zapletie do konfliktu so širokoplecím týpkom v bombere. Chlapík dá Braňovi do držky a ako bonus si vezme jeho identitu. Osobne si myslím, že táto poviedka mala značný úspech aj vďaka tomu, že hlavný hrdina berie záležitosť do vlastných rúk. Takýto vývoj príbehu už neskôr nebol u Fabiana práve bežný.

Profesor
Príbeh zo psychiatrickej liečebne postupne odhaľuje príbeh pacienta, u ktorého nie je jasné, či patrí do ústavu alebo na horiacu hranicu. Rozprávač je mladý študent, takže poviedka pôsobí sviežo, ale na môj vkus je vyústenie tak trochu odfláknuté, resp. príliš neškodné.

Šťastná guľôčka
Napriek tomu, že zbožňujem Tri čierne utorky, práve Šťastná guľôčka je mojím favoritom na najlepší text v zbierke. Na prvý pohľad banálne chlapčenské dobrodružstvo v sebe skrýva okúzľujúcu hráčsku atmosféru niekdajšieho guľôčkového ošiaľu a popri tom vierohodne vykresľuje vnútorné pochody hlavného hrdinu, ktorý túži po výhre. Pri tomto textíku si spomeniete na začiatky vydavateľstva Artis Omnis. V nadpise poviedky je totiž jeden mäkčeň navyše...

Dvadsiatyšiesty kríž
Autor vám síce hneď na začiatku prezradí, o čo pôjde, ale aj napriek tomu, ide o solídne vykreslenie atmosféry zasneženej opustenej osady. Denníkova forma je využitá dobre a aj vtedy, keď sa nič konkrétne nedeje, príbeh rýchlo plynie. Škoda záveru, ktorý je taký štandardný, až pôsobí béčkovo.

Cesta k novej identite
Miestami halucinogénny text, kde však autor asi najlepšie pracuje s tzv. lovecraftovskými reáliami. Množstvo nutných opisov je podaných prostredníctvom krátkych odstavcov a úderných viet. Hranica medzi realitou a Snovým svetom je bravúrne stieraná a práve tá nejednoznačnosť dodáva poviedke hlbší rozmer.

Na dne
Mix všetkých Fabianových obľúbených tém. Nehrdinský hrdina, úmrtia v rodine, odhaľovanie starej histórie... Pomerne jednoduchá záležitosť, kde autor využíva predovšetkým svoj talent pre vykreslenie rozprávača ako chlapíka od vedľa. Celkovo vás nemá čo prekvapiť, ale nič šokujúce som akosi podvedome ani nečakal.

V predvečer prvého mája
Opäť jeden z tých známejších textov. A jeden z najlepších. Neexistuje lepšia ukážka Fabianovho štýlu. Dokonalá atmosféra, funkčné gore „efekty“, plynulé zakomponovanie démonov, vedľajšie postavy, ktoré hýbu dejom viac než ústredná hrdinka. Bodka.

Krvavočervené večerné zore
Ďalšia z historických poviedok, kde autor kladie dôraz na vykreslenie dobovej atmosféry. Pokiaľ Dvadsiatyšiesty kríž plynul priamočiaro k jednoduchému záveru, tu je to ešte triviálnejšie. A tentoraz ešte o niečo béčkovejšie. Erotika osvieži, ale rozpačitosti ma nezbavila.

Stratený, stratená, stratené
Ukážka novšej Fabianovej tvorby. Príbeh o chlapíkovi, ktorý zmeškal vlak, to mal našliapnuté do priam céčkových vôd. Napokon je z toho jeden z najlepších textov. Vynikajúca práca s atmosférou a očakávaniami čitateľa, neuveriteľná ľahkosť a pri tom hutnosť opisov. Skrátka, tuctová premisa, ktorá sa dá napísať stokrát zle a len raz takto zmysluplne.

Andrášiovská pivnica
Sú skrátka veci, ktoré idú úplne mimo mňa. Kým denníkovú formu Fabian zvládol, štýl audio záznamu (prepisu) ma vôbec nedokázal vtiahnuť do deja. Skupinka výskumníkov lezie do podzemia a jeden z nich priebežne zaznamenáva divné okolnosti. Na to, že malo ísť o zvýšenie autentickosti, je to sklamanie.

Tri noci na zámku
Opäť čosi z novšej tvorby. Tri noci stoja niekde medzi Troma čiernymi utorkami a Predvečerom prvého mája. Je to čiastočne akčné, ale nie je to až tak vizuálne podmanivé. Opäť raz je hýbateľom deja niekto iný, ako hlavný hrdina. Ak to berieme ako spracovanie rozprávkových pravidiel, má to o niečo vyššiu hodnotu, ale trojité opakovanie nepridáva na originalite. Napriek určitej statickosti je to napísané z ľahkosťou.

Kniha by sa rozsahovo i kvalitovo zaobišla bez niektorých textov, ale ako hovorí Neil Gaiman – berte to ako bonus. Ak sa vám niečo nepáči, jednoducho to preskočte.

Hodnotenie: Sedem poviedok je super. Tri sú fajn. Jedna slabá. Jedná zbytočná.

Dušan D. Fabian: Odbila 13. hodina
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Redakcia: Ivana Horecká, Andrea Harmanová
Obálka: Jaromír Bezruč
Rok vydania: 2012

Přidat komentář