RECENZE: Juraj Červenák, Krvavý oheň (Černokňažník 3)

Trvalo to možno iba rok čistého času a černokňažnícka trilógia, konečne vydávaná v slovenčine, dospela románom Krvavý oheň k svojmu koncu. A ako to už býva – keď sa niečo skončí, je načase bilancovať. Môžem teda so spokojnosťou povedať - bol to dobrý rok. Černokňažníka neznalí slovenskí čitatelia sa mohli so sériou konečne poriadne zoznámiť v rodnom jazyku a ostrieľaní červenákovskí harcovníci si zase mohli pripomenúť začiatky tohto dnes-už-pomaly-klasika. Nuž a tretia, posledná časť ságy o Čiernom Roganovi túto nostalgicko-objaviteľskú krasojazdu završuje viac ako vynikajúco.

S čarodejným mečom Krutomorom v rukách a s vernými spoločníkmi Mirenou, vlkom Goryvladom a lesovikom Dagomirom po boku sa Rogan konečne blíži k dokončeniu svojho poslania. Kančia hora je na dosah, a s ňou nielen podmanenie si Krvavého ohňa – mocného žriedla čarovnej moci – ale aj pomsta za smrť Roganovho otca Černovira. Na magickej hore totiž žije Krug, Roganov strýko, ktorý v šialenej túžbe po moci neváhal pred rokmi zabiť člena vlastnej rodiny. Strigôň však pochopiteľne nie je jedinou prekážkou, ktorá stojí medzi Roganom a naplnením jeho osudu. Po stope černokňažníka sa taktiež vydáva pološialený Svarun, Krugov syn, ktorý sa vzoprel vôli svojho otca a s vidinou neprekonateľnej moci sa na vlastnú päsť pustil do honby za bratrancom. A aby toho nebolo málo, Vraniborské kniežatstvo, cez ktoré Rogan a jeho priatelia prechádzajú, stojí na pokraji vojny s kmeňom beštiálnych, zvieratám podobných goričov. Nebezpečenstvo jednoducho číha na každom kroku a nejeden život sa dočká svojho konca.

Prvýkrát mi to napadlo už pri recenzovaní Brány Irkally, ale naplno som si to uvedomil až tu: o Červenákových knihách sa mi píše čoraz ťažšie. A príčinou toho rozhodne nie je to, čo mnohých z vás určite napadlo, a síce že by kvalita autorových kníh bola zlá. Práve naopak – ten chlap to snáď ani nedokáže zmrviť! On si jednoducho príde, napíše ďalšiu výbornú knihu a potom „tu to máš, milý recenzent, snaž sa vymyslieť ďalšie slová chvály bez toho, aby si sa opakoval“. A ja sa potom môžem aj rozdrapiť. On snáď nemá v sebe kúska citu, *fňuk*…

No ale nič to, ja sa s tým nejako popasujem. Krvavý oheň je kniha dobrá, to ste už určite z môjho citového výlevu pochopili. Čo dobrá, priam výborná. Podľa môjho názoru je to dokonca najlepšia kniha z celého černokňažníckeho cyklu. Zatiaľ čo prvá časť bola dravým zoznamovaním sa s celým historicko-fiktívnym univerzom, mytológiou a postavami, a druhá zase  spracovávaním nastolených motívov a ich ďalším rozvíjaním, tak tretia je nefalšovaným epickým vyvrcholením, kde sa dej dychvyrážajúcim spôsobom uzatvára. Ak by som mal tento model černokňažníckej trilógie k niečomu prirovnať, bol by to určite filmový Pán Prsteňov. Jacksonove filmy majú totiž presne rovnakú štruktúru, a to dokonca aj v aspektoch, ako je napríklad veľkosť záverečnej bitky – diel od dielu sa jej mierka zväčšuje.  Pozor, toto rozhodne nie je výčitka alebo nedajbože obvinenie z nejakého kopírovania autorského postupu, hovorím tu skrátka o jedinečnom vygradovaní deja ako celku a skvostnom epickom rozmachu celej trilógie. Je fantastické sledovať, ako na scénu nastúpi Roganova skutočná nemesis, ktorá predchádzajúcich záporákov poľahky schová do vrecka. Je fantastické sledovať, ako sa Rogan a jeho družina dostávajú do situácii, pri ktorých by si šťastný koniec pre všetkých dovolil stopercentne prorokovať iba ten najnaivnejší rojko. A v neposlednom rade je fantastické sledovať, aké emócie nám vývin deja ako čitateľom prináša. Aj keď som absolvoval už české vydanie knihy z roku 2005, znovuprežívanie odchodov určitých postáv ma opäť spoľahlivo zasiahlo. Nepochybujem, že roganovskí nováčikovia to budú prežívať ešte silnejšie.

Po štylistickej stránke sa od Radhostovho meča nezmenilo nič podstatné. Jazyk je i naďalej pestrý, opisy využívané s rozumom a akcia patrične krvavá a šťavnatá. Obrazotvornosť celej knihy je taktiež na jedničku a neviem, či je to špeciálne mnou, ale na mňa to pôsobilo doslova filmovým dojmom. Dodatočne chválim vypustenie slova „kvickanie“ vo všetkých obmenách – možno to bude znieť trochu sebecky, ale ako človeka, ktorý to slovo po druhom dieli kvôli nadmernému používaniu doslova znenávidel, ma jeho absencia v trojke nevýslovne potešila.

Jedna vec ale predsa len hyzdí tvár tejto knihy. Hovorím o strane 200, vážené vydavateľstvo. Nezdá sa vám, že tam niečo chýba? Najprv som sa nazdal, že onen kratučký odsek na spodku strany je v poriadku, že som to ja, kto to nechápe a tým pádom je chyba na mojej strane. Po nahliadnutí do českého vydania som si to ale už nemyslel. Ono totiž po tých dvoch kratučkých vetách nasleduje ešte asi tri štvrte strany textu! Chvalabohu nejde o žiadnu zásadnú informáciu, ale aj napriek tomu dôrazne odporúčam zodpovedného tlačiarenského škriatka vypátrať a za tento exces mu vyobšívať paprče pevnou väzbou Krvavého ohňa.

Uf, bol to boj, ale predsa len sme sa na koniec tohto ďalšieho otravného chválospevu prepracovali. Takže v skratke – román Krvavý oheň je jasná kúpa. Je výborne napísaný, so skvelými postavami a epický takpovediac „jak krava“. A teraz si môžem s kľudným svedomím konečne prečítať nejakú totálnu blbosť. Pri Perúnovi, zaslúžim si to!

Krvavý oheň, Tretia kniha trilógie Černokňažník
Juraj Červenák
252 stran
Formát: 127 x 210
Jazyk: Slovensky
Vazba: Pevná bez přebalu lesklá
ISBN: 9788089341184
Vydavatel: Artis Omnis
Cena: 11,00 €