FILM: Prvé vianočné zabíjanie

To, že sa v dnešnej dobe vraždí na Halloween, Valentína, Piatok trinásteho, Deň matiek či Vianoce berieme ako bežnú vec. Lenže málokedy si spomenieme, že nie vždy tomu tak bolo a niekto musel stáť aj na začiatku.

Trend vyvražďovania možnože nastolil Vražedný vreskot (Scream Bloody Murder, 1972), ale zabíjanie podľa kalendára prišlo až vzápätí. A nebol to Halloween Johna Carpentera. Štyri roky pred príchodom Michaela napochodoval do kín Billy so svojimi Čiernymi Vianocami (Black Christmas, 1974)...

Čierne Vianoce

Americký režisér Bob Clark bude už navždy spájaný s Vianocami. Veď natočil hneď dve kultovky. Okrem hororových Čiernych Vianoc spáchal aj rodinný Vianočný príbeh (a o dve dekády už točil filmy ako Karate Dog...). A o čom teda sú Čierne Vianoce? Billy je zavretý v sanatóriu (určite tušíte akého druhu) a je mu smutno. Tak sa vyberie domov. A je mu jedno, že jeho dom už dávno nie je jeho a že sa tam nasťahovala banda študentiek.

Nemožno však očakávať, že pôjde o rozrazenie dverí a následný krvavý masaker. Jednak ide o starý film a okrem toho sa tvorcovia snažili aj o akúsi kriminálku. Nedá sa nevšimnúť, že horor sa akoby snažil kráčať v stopách Hitchcockovho Psycha. Ale na rovinu povedané, bola to chyba. Pátranie po vrahovi je poriadne nudné a vlastne aj zbytočné. Na druhú stranu, pomalé tempo celkom funguje vo vnútri domu presýteného vianočnú atmosférou a vzťahovými problémami hrdiniek. Okrem vraždenia je totiž dôležitým motívom aj to, že zabijak sa nasťahuje na povalu príbytku a oslavujúce dievčatá pod ním nič netušia. Zatiaľ...

Treba uznať, že napriek značnému veku filmu sa režisér s niektorými killsami ozaj vyhral. Vraždy sú rôznorodé a vo veľkej miere je využitá vianočná výzdoba. Keďže film nadhodil základné pravidlá žánru, dá sa mu všeličo odpustiť. Okrem toho, máme tu remake z roku 2006, ktorý natočil scenárista Nezvratných osudov, a to už je moderný svižný masaker.

Ako čas plynie, stále viac ľudí „odhaľuje“ v originály Čiernych Vianoc akúsi hĺbku. Že vraj kritika konzumného života a spoločnosti... Že vraj najinteligentnejší teen slasher... Som si istý, že pri troche snahy (a troche viac vianočného punču) tam niečo podobné nájdete. Je to vianočná vyvražďovačka, sakra.

Ten skutočne prvý?
Ako to už pri prvenstvách býva, aj tu máme hneď niekoľko problémov. Hlavne ten, že o prvé miesto medzi vianočnými (vlastne i nevianočnými) killerovkami sa hlási aj Tichá noc, krvavá noc. Ten lepší prípad by bol, keby sa to zvrhlo na dokazovanie, že ktorý film má bližšie k dnešnej podobe slasheru. Čierne Vianoce by možnože vyhrali. Lenže... ČSFD (rovnako ako distribútor) uvádza rok vzniku Tichej noci, krvavej noci ako 1974 (čiže zhodne s Black Christmas). Rotten Tomatoes pre zmenu 1973 a IMDB zase 1972. Nech je to ako chce, určite netreba na tento film zabúdať.

Tichá noc, krvavá noc

Prečo je tento film Theodora Gershunyho dôležitý? Pretože je dobrý. A lepší ako Čierne Vianoce.

Príbeh sa zaoberá udalosťami okolo domu. Nieže by v ňom strašilo, ale dohrali sa tam naozaj zvláštne udalosti. Keď sa ho jeho aktuálny majiteľ rozhodne predať, začnú umierať ľudia, ktorí s domom na prvý pohľad nemajú nič spoločné. Brutálne masakrovaných obetí pribúda a na povrch sa dostáva hrozivá minulosť...

Opäť je tu téma psychiatrickej liečebne, dokonca aj úteku z nej. Samozrejme aj motív „v tomto dome okrem nás ešte niekto je“. Príbeh je miestami priveľmi zamotaný a hrdinovia sa z času na čas chovajú značne nelogicky. Použitie viacerých postáv však celkom dobre prebúdza zvedavosť diváka. Skrátka pri všetkom tom guláši je nevyhnutné sa poriadne sústrediť.

Tichá noc, krvavá noc je kompaktnejší film ako Čierne Vianoce. Zábery na vraha sú tentoraz skromnejšie, ale za to sú skvelé. Či už ide o „first person“ z hasákom v ruke alebo pohľad z diaľky pri rozháňaní sa sekerou, vždy ide o pôsobivé momenty. Nezaslúžene zabudnutý film.

Tento rok natočili Silent Night s Malcolmom McDowellom. Film však nemá nič spoločné so Silent Night, Bloody Night. Ide o film zo série Silent Night, Deadly Night. O tej si snáď povieme nabudúce.

Šťastné a veselé!