RECENZE: Umrlčí věnec, ed. P.Boček a H.Vojtíšek

Smrť nás sprevádza celým životom. Niekto umiera, niekto sa rodí. No nielen smrť je obsahom zborníka Umrlčí věnec, zloženého z prác starších českých poetov. Je to aj strach, záhady, neznámo a tragédie, čo sa u zbierky hororových básní a balád samozrejme očakáva. Že vám horor a starí básnici nejdú dohromady? Poďte sa sami presvedčiť, že to spojenie je úplne prirodzené a veľmi osobité.

Chladná milenka a umieračik
Či sa to niekomu páči, či nie, horor vôbec nie je novým žánrom. Tak isto spojenie poézie a hororu je staré, ako ľudstvo samo. Veršované balady, piesne a povesti si ľudia rozprávali odpradávna. Ukrývali do nich svoje strachy a obavy, no mali aj výchovnú funkciu. Boli akýmsi pomyselne zdvihnutým prstom, ktorý poslucháčov varoval pred porušovaním spoločenských, a aj náboženských noriem. Pretože každý skutok bude svetsky či posmrtne potrestaný. Väčšina diel v tomto zborníku sú balady. Škála tém je pomerne široká, no smrť sa zakaždým stáva stredobodom diania.

Žiaľ a bôľ spojené so stratou blízkej osoby sú známe každému. Smrti sa bojíme, prijímame ju aj po nej túžime. Píšu sa o nej básne aj vedecké rozpravy. Smrť sme povýšili na bohyňu aj spravodlivú sudkyňu, lebo len ONA nerobí žiadne rozdiely a berie všetkým rovnako. No niektorí ju považujú za nespravodlivú a nenásytnú, pre iných je nositeľkou pokoja a mieru. Aj vďaka rozporuplným pocitom, ktoré vyvoláva, sa tak hojne objavuje v próze aj poézii. V 19.storočí ľudí ohrozovali choroby aj zlá sociálna situácia. Prebúdzalo sa národné povedomie a autori sa pri hľadaní námetov obracali späť, k ľudovej slovesnosti. Nanovo spracúvali témy z ľudových balád alebo vytvárali diela podobné.

Akože to písali?
Jazyk poetov z prelomu 19. a 20. storočia je bohatý, plný poetických slovíčok spojených do obrazov vášní, lásky aj obyčajnej ľudskej zloby. Podaktorí poňali svet temna romanticky, iní sú vo svojej tvorbe priťahovaní krutou realitou. Vytvárajú si slovné novotvary a ich opisy prírody a reálií sú čitateľsky fascinujúce. Aj kvôli novotvarom sa niektoré balady môžu zdať ťažko čitateľné. No opak je pravdou. Vychádzajú zo známych výrazov, archaických či slovanských, ktorých významu ľahko porozumiete.

Najčastejšie sa v dielach zobrazuje rodičovská láska a smrť dieťaťa. V dobe, v ktorej poeti žili, bolo umieranie detí bežnou súčasťou života rodiny. Ďalšou najzobrazovanejšou témou je lichva a chamtivosť. Trpí pre ne nielen okolie mamonára, ale aj tí, ktorým požičal prípadne od nich majetok podvodne získal.
Samozrejme sa stretneme aj s láskou muža a ženy, ktorých rozdelí smrť či zakázanou láskou. Nechcené tehotenstvo a iné mravné poklesky si žiadajú trest, lebo vrhajú na rodiny pohanu alebo sa tehotenstvo končí zavraždením novorodeniatka. V tých časoch bol veľmi rozšírený alkoholizmus. V opitosti človek napácha neuveriteľné veci, často v rozpore so zákonom či dobrými mravmi, a po vytriezvení si nič nepamätá.
Nezriedka sa básnici obracajú aj k mytológii a histórii, v ktorej nachádzajú mnoho námetov na spracovanie. Výčitky svedomia, pomsta zo záhrobia, neúcta k mŕtvym, samovraždy, vraždy, zjavenie prízrakov či čarovanie, toto všetko ovplyvňuje život hrdinov týchto balád a básní.

Ťaživá atmosféra je dosiahnutá najmä voľbou slov. Temnota, smrť, bolesť, hrob, noc, havrani, šibenica, kostnica, hmla, kostol, bledej Luny svit... Zaujímavý je aj výber postáv, pretože okrem ľudí nájdeme v básňach Rusalky, kostlivcov, diabla, Ochechule, lesné ženy a ďalšie nadprirodzené bytosti. Rovnako sú využívané viaceré literárne figúry ako anafora, epifora, epizeuxa ( opakovanie slov či viet na začiatku, konci strof, prípadne vo viacerých stofách), personifikácia a ďalšie. Autori nimi zvyšujú napätie a umocňujú pocity strachu a beznádeje. Najčastejšie je použitý striedavý, združený, obkročný či prerývaný rým. Dobre sa čítajú a sú čitateľsky zrozumiteľné.

Klobúk dole!
Nech už žili títo autor v akejkoľvek dobe, nech písali akýmkoľvek rýmom, veršom či štylistickými figúrami, nedá sa im uprieť, že do svojich diel dokázali vsunúť to, čo niektorí moderní autori nedokážu. Atmosféru tajomna, ničoty, temnoty, strachu, obáv z trestu aj beznádeje. Nepotrebovali na to moderné jazykové prostriedky či neodškriepiteľnú silu voľného verša. Vystačili si s tým, čo mali. Rýmy, ľudová slovesnosť a často aj ich vlastné skúsenosti s bezohľadným životom. To, čo rezonuje v každej balade je trest za skutky, ktoré hrdinovia spáchali za života. Viera v nebo a peklo, v posmrtný život a v odplatu v duchu hesla: Božie mlyny melú pomaly, ale isto, ak človek nedodržiaval sociálne a náboženské tabu, bolo to, čo malo mať odstrašujúci vplyv na čitateľov a udržiavať ich morálne bezúhonných. Pred trestom nebolo úniku.

Začítajte sa do balád a básní z prelomu storočí a sami zistíte, že hoc sú staré, dokážu bez problémov konkurovať modernému hororu. Ani rokmi nestratili nič zo svojej sily, temných nálad, opisujú tie najstrašnejšie zločiny, ľudské sklony a neresti. Aj napriek veku sú zrozumiteľné aj dnešnému čitateľovi. Prečo? Pretože doba sa zmenila, no ľudia, tí zostávajú stále rovnakí...

Umrlčí věnec
Autor: kolektív autorov
Editor: P.Boček, H. Vojtíšek
Žáner: poézia, horor
Vydal: Golden Dog
Rok vydania: 2021
Väzba: brožovaná
Počet strán: 277
ISBN: 978-80-88067-31-3