RECENZE: Stephen Jones (ed.), Kniha hrůzy

Článek od: Michal Pavlič - 04.02.2013

Brian Hodge to spĺňa vďaka kombinácií silného deja, emócií a tajomna. V poviedke Kořeny a vůbec dvojica príbuzných pri prehľadávaní domu po mŕtvej babičke zisťuje osud dávno stratenej sestry. Pravdou však príbeh nekončí, úľavy sa duše nedočkajú. Podobný motív spracovala aj Elizabeth Handová, keď Nedaleko Zennoru odhaľuje smútiaci manžel nikdy nepovedanú kapitolu života svojej ženy. A asi najsilnejším kúskom z emotívneho hľadiska je príspevok Johna Ajvide Lindqvista, ktorého Hudba Bengta Karlssona, vraha vplýva na vzťah syna, ktorý prepadol počítačovým hrám, a otca snažiaceho sa ho vrátiť späť do reálneho života. Po prečítaní si poviete, že ten počítač nakoniec nie je až tak zlý.

Niektorí autori sa snažili vybudovať atmosféru len naznačením a nezodpovedaním všetkých otázok. Caitlín R. Kiernanová na niekoľkých stranách predstaví postavu stelesneného živlu a Michael Marshall Smith zas pozýva na stretnutie s Niečím smutným a temným. Čo to je, si môžeme len domýšľať, každopádne zamrazenie a výraznejší dojem som si odniesol. Posledný prípad s názvom Řekni mi, že tě ještě uvidím je však naozaj iba náznakom. Živočíšna obrana, ktorá sa vyskytuje u človeka, je zaujímavou témou, ktorá si zaslúži viac než len rýchle nadhodenie nápadu.

Zlým krokom na splnenie neľahkého cieľa tiež nie je navrátenie sa ku klasike. Príspevok Reggieho Olivera ukazuje, že k dobrému hororu netreba Nic složitého. Trochu dobovej atmosféry 19. storočia, excentrický šľachtic a jeho zverenec, ktorého nuda a nevšímavosť okolia dovedie k odhaleniu strýkovho tajomstva. Nič zložitého sa hodí aj na poviedku Muže v příkopu, jednoduchosť spojená s efektivitou.  Naopak Kingov Zelený bůžek bolesti mal šancu stať sa všetkým, čo sme na jeho dielach zbožňovali, ale potenciál postavy dolámanej na cimpr-campr a denne zažívajúcej tony bolesti ostáva nevyužitý. U Kinga, majstra psychológie, je to ťažké uveriť. Namiesto toho stvoril typické vymietanie s netypicky pojatým bôžikom bolesti, nad ktorého podobou budete vrtieť hlavou. Originalitu radšej hľadajte u Angely Slatterovej. Rakvářova dcera prenasledovaná duchom otca vám odhalí zákutia truhlárskeho remesla v svete, kde duchovia mŕtvych nepoznajú odpočinok, a kvalitní truhlári majú plné ruky práce. Byť nakladateľom, objednám si minimálne samostatnú knihu so sympaticky nemorálnou rakvárkou.

Čvachtavejší prístup populárnych zabíjačiek si zvolil Peter Crowther. Párik manželov zisťuje, že domov neručí pocit bezpečia a istoty, a keď nemôžete veriť už ani vlastným ušiam a očiam, čo vám pomôže? Ostrosť Zubatých duchov však narúša celkovo chaotický dojem z autorovho štýlu rozprávania, správania postáv a dialógov. Hororová atmosféra sa rozplýva ako bludička pri úsvite, béčkovú pachuť už z jazyka nedostanete. Posledné slová Richarda Mathesona na druhej strane ukazujú, aké dojmy mali prevládať  po prečítaní – silné znepokojenie až znechutenie. A čímže to dosiahol? Citovou chladnosťou, nezaujatosťou a odstupom ústredného zla.

Nie všetci spisovatelia  majú doma nefalšované hororové rekvizity, namáčanie bežných jednorazových pier do plastového pohára s malinovkou ilustruje napríklad Všechno špatně Ramseyho Campbella, ktoré predstavuje bolestivú verziu vedomostných kvízov. Ak by sme sa preniesli k súťažiacej, možno by to lepšie dopadlo, avšak ústrednou postavou je priateľ na telefóne, ktorý o pomoc nemá záujem a koniec koncov nie je ani priateľom. Pokrčenie ramenami a odchod k ďalšiemu príbehu. Na Alice pod igelitem sedí názov Campbellovej poviedky dokonale. Autor míňa horor veľkým oblúkom, len aby zaparkoval v absurdnej zlátanine, ktorou sa snaží vyventilovať a vyriešiť problémy s hlučnými susedmi. Robertovi Shearmanovi do budúcna radím radšej zaklopať a pohovoriť si.

Stephen Jones je podľa anotácie najuznávanejším britským editorom hororu, avšak po prečítaní knihy som získal dojem, že prehliadol hneď niekoľko slabších kúskov a tak je kvalita zbierky kolísavá. Na druhej strane však môžem knihu odporučiť hlavne tým, ktorí nedávajú prednosť monotematickým zbierkam, ale hľadajú rôznorodosť hororového žánru.

Stephen Jones: Kniha hrůzy

(A Book of Horrors)

Nakladateľ: Laser-books
Preklad: Milan Žáček
Obálka: Les Edwards
Redakcia: Helena Šebestová
Rok vydania: 2012
Počet strán: 360
Rozmer: 150 x 210
Prevedenie: hardback
Cena: 359 Kč

Komentáře

Zrovna jsem knihu taky docetl, tak se podelim o cerstve dojmy... souhlasim, ze King je slabsi, takove mnoho povyku pro nic, ale jeho styl tam je... Rakvarova dcera... je to zvlastni dark fantasy... me osobne teda moc nezaujala. Naopak Zubati duchove spickove, v knize vycnivaji jako gore kousek, ale je to zabava, souhlasim, ze jde o becko, ale uvedomele, umyslne. Troud, ocilka... dobra myslenka, horor moc ne. Koreny a vubec - jeden z vrcholu, pribeh, myslenka, atmosfera, vsechno funguje. Rekni mi, ze te jeste uvidim - asi nejslabsi, moc nedoreceneho. Bengt Karlsson - podobne jako Koreny, vynikajici soucasny horor, citove drasavy, super Svedsko & lesy, co vic si prat. Vsechno spatne - u me vyborne, Campbell me zaujal, chytry napad. Alice pod igelitem - bizarro, absurdni, slatanina ani nahodou, ujeta zabava s fekalnim podtonem - podobne jako Zubati duchove, tady je asi potreba pristoupit na autorovu hru a odhodit predsudky... jsem rad, ze povidka drzi pohromade a nerozpada se, jak nejake surreal-kousky. Muz v prikopu - umerena, cyklicka, vztahova povidka, taky spis nadprumer. Nic sloziteho - tady citim M. R. Jamese, mozna az moc dlouhe, ale tyhle atmosfericke veci ve spravnou chvili muzu. Neco smutneho a temneho - zdaleka nejlepsi povidka, zahadna, procitena, nevim, co k ni napsat, oslovila me, jak posledni dobou maloco. Zennor - vyborny zacatek, skvely Cornwall, dobra zahada, konec ne moc jasny, ale uzil jsem si to. Posledni slova - filozofujici masove vrahy nemusim, prijdou mi uz otrepani, takze spis minus. Globalne vzato, klady prevazuji:)

Přidat komentář