NEDĚLNÍK: Ja súťažím, ty súťažíš... Kto vyhrá?

Radi sledujete rôzne ankety a súťaže? Eventuálne sa do nich aj zapájate? Je ich také množstvo, až sa zdá, že ťažko nájdeme niečo, čo by sme si neporovnávali alebo v čom by sme medzi sebou nesúťažili. Takže každú chvíľku čítame o vyhlásení nejakých výsledkov, vidíme fotky krásnych mladých Miss, články o víťazných knihách, filmoch, motorkách... skrátka o všetkom, čo je vo svojej kategórii vraj to NAJ.

Človek, ľudia, ľudstvo
My, ľudia, sme veľmi súťaživí a neuveriteľne vynaliezaví vo vymýšľaní stále nových a nových spôsobov pomeriavania si... všeličoho. Každoročne sa vyrojí množstvo súťaží a ankiet, a ak sme sa do niektorej prihlásili, netrpezlivo čakáme na vyhlásenie výsledkov. Výhra pre niekoho znamená prestíž, pre iných, nevíťazov, ktorých je väčšina, sklamanie. Tak to už chodí na tom svete guľatom. Víťazom sa nestanú všetci.

Je nutné vyhrať?
Niekto dokáže prehrávať s noblesou, iný porážku zniesť nedokáže. Ešte stále mám v pamäti cirkus, ktorý predviedol môj brat zakaždým, keď som ho v niečom porazila. Skrátka, sme rôzni. Samozrejme, nikoho nebaví neustále prehrávať. Prehra totiž v mnohých zanecháva trpkú príchuť. Občas vedie k frustrácii a pochybnostiam o sebe, či svojej práci, výzore, nápadoch, sile, mužnosti atď.. Preto sa nájde aj mnoho takých, ktorí k tým súťaživým a chtivým porovnávania sa nepatria. Sú spokojní so všetkým, čo dokázali a necítia potrebu, poprípade si jednoducho nechcú merať sily a zdatnosť. No niektorých prehra doslova naštartuje.

Keďže je Sarden web hlavne o knihách, zameriame sa na ankety a súťaže venované knihám a písaniu. Literárna tvorba je veľmi špecifická. Každý má vlastný vkus, potreby či nálady. Aj táto oblasť je ovplyvnená obľubou istých žánrov v istom období, čiže módou, a aj stavom spoločnosti.
No vyzerá to tak, že v poslednej dobe si o sebe myslí, že dokáže napísať super knihu, až priveľa ľudí. Akoby podmienkou na získanie statusu spisovateľa stačilo len to, že človek vie písať a čítať, a ani ovládanie gramatiky nie je podmienkou. Mnohí z týchto pisálkov pravidelne zásobujú všetky významnejšie súťaže a samonáklady ich kníh sa dostávajú do rôznych ankiet. Škoda, že tieto vydania sú často plné logických, gramatických a iných chýb a problémov. Kto už takú knihu čítal, vie...
Pozor! Nie každý samonáklad má nízku úroveň. Doba je ťažká a je dosť skutočne dobrých autorov, ktorí sú, žiaľ, nútení siahnuť po tejto forme publikovania.

Kto rozhoduje a prečo?
To najdôležitejšie v súťažiach a anketách sú hlasy. Hlasujú čitatelia, odborníci či porotci, podľa toho, ako sú nastavené pravidlá. Nuž a tí, ktorí rozhodujú, sú vystavení najväčšiemu tlaku a kritike. Niekedy je to oprávnene, inokedy nie. Najhlasnejšie sa totiž zvyknú sťažovať práve tí, ktorí sú presvedčení o svojej genialite. No je to len ICH presvedčenie. Sama som bola členom poroty ktorá bola obvinená zo všeličoho. Rovnako sme sa stretli s niekoľkými hlasnými súťažiacimi, ktorých diela boli podpriemerné, plné chýb a logických omylov, zato sebavedomie a arogancia autorov týchto dielok bola na skutočne vysokej úrovni...

Každá minca má dve strany, však? Ako býva problém na strane súťažiacich, vyskytuje sa problém aj na strane poroty. Stane sa, že podaktorí porotcovia nečítajú celé poviedky. Poprípade prácu, hoci aj kvalitne napísanú rovno zavrhnú, ak v niečom nezodpovedá ich predstavám o fantastike. Žiadnu inováciu, nový postup, nápad, spojenie žánrov, nič z toho nepripúšťajú. Ako majú niektorí súťažiaci, žiaľ, pocit, že iba oni vedia dobre písať, tak majú niektorí porotcovia, nanešťastie, pocit, že jedine ich názor je ten správny, neomylný. Také ľudské...

Viete o tom?
Nuž a teraz to, čo by nás malo trápiť najviac, a tými sú dohodnuté hlasy. Ak má byť súťaž či anketa fér, autori by sa nemali nijako angažovať v procese hlasovania. Keďže žijeme v dobe internetu a všetko dôležité sa deje anonymne na sieti, využívajú mnohí súťažiaci práve tento fakt. Ak je hlasovanie verejné, dohodnú sa na zaslaní hlasov so všetkými známymi, kolegami, spolužiakmi, rodinnými príslušníkmi, či za seba zahlasujú aj sami. Rovnako je to s hodnotením románov na rôznych knižných platformách, kde zrazu vznikajú nové účty iba za účelom dať plný počet bodov, prípadne dať mínusové body jednej jedinej konkrétnej knihe / autorovi.

Otázkou je, či takto umelo dosiahnuté víťazstvo, respektíve dobré umiestnenie naozaj uspokojuje konkrétneho autora. Pretože síce sa umiestnil, avšak z istého uhlu pohľadu to bol podvod. Je chválenie sa tým, že som sa stal Fantastickou osobnosťou, moja kniha sa stala Knihou roka, moja poviedka vyhrala v tej a tej súťaži... takým dôležitým, že ich musím získať aj podvodom?
A čo svedomie, čestnosť, úprimnosť, spravodlivosť? Tieto hodnoty už v súčasnosti nič neznamenajú? Takmer denne sa presviedčame, že pre mnohých je výhra a likvidácia konkurenta akýmkoľvek spôsobom dôležitejšia, než nejaké pravidlá slušného správania či fair play. No prípadný získaný titul je klamný. Pretože všetko by vlastne dopadlo úplne inak.

A jdeme dál...
Začali sme nový rok, vyhlásili sa nové súťaže, ankety, stalo sa aj to, že fantastika sa konečne stala súčasťou istej významnej literárnej ceny. Možno sa už začali zákulisné boje a hádky. A možno sa nezačali. Každý ročník a každá jednotlivá súťaž či anketa sú špecifické. Pre vás to ale znamená, že ak ste talentovaní a túžite po víťazstve, máte znovu možnosť prihlásiť sa a zabojovať. 

Je to istý druh kolobehu. Meranie síl, pomeriavania schopností, dokazovanie, že voľačo dokážeme lepšie, než ostatní. Naša ľudská podstata opojný pocit víťazstva potrebuje. Zároveň je to aj praktické. Tí najlepší dostanú šancu vydať román, prispieť do zborníka, ilustrovať alebo niečo ďalšie. Čo tí, ktorí nezvíťazia?
Po celý čas sa mi tisne na jazyk to staré známe, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa... Ale naozaj to stačí? Na túto otázku si musí odpovedať každý sám.