RECENZE: Juraj Červenák, Biela veža – Bohatier: kniha štvrtá

Článek od: Jozefa Pevčíková - 26.06.2019

Nakoniec teda dorazil. Bohatier v zbroji očarovanej bohmi, na chrbte verného Buruška a v spoločnosti kniežaťa, bohatierov i dračieho démona v ľudskej koži. Nastal čas pekne po hrdinsky uzavrieť ságu.

Juraj Červenák priniesol záver bohatierskej ságy pod názvom Biela veža a vydavateľstvo Artis Omnis mu na koniec cesty pribalilo všetko, čo kniha potrebovala. Oproti pôvodnému vydaniu sa zmenila ilustrácia na prebale; autorom novej je však opäť Michal Ivan, a preto sa netreba báť zmien v štýle či kvalite, stále je to luxus. Smútiť nemusíte ani za pôvodnou s bledým prízrakom – vydavateľ ju ukryl dovnútra prebalu a čitateľ teda dostáva full-service.

Čo sa samotného textu týka, Červenák sa nehrá so žiadnymi dlhými úvodmi a postavy z Horiacej ríše nachádzame v rôznych kútoch sveta možno týždeň po predchádzajúcich udalostiach. Herod sa snaží získať na svoju stranu nových spojencov v boji proti Svjatoslavovi, ktorý zatiaľ pokračuje vo svojej víťaznej jazde pod kaukazskými vrchmi. Semira s Dávidom sa po páde Chazarskej ríše snažia nájsť nové útočisko u alanských kmeňov a Iľja a ostatní bohatieri sa musia vysporiadať nielen s nebezpečenstvom, ktoré ich čaká v boji, ale aj s Koščejom, ktorý získava čoraz väčší vplyv v blízkosti Svjatoslava.

Nie je prekvapením, že nakoniec sa všetky dejové línie v istom bode stretnú – záver ságy si to priam vyžaduje a Červenákovi sa darí udržať konanie svojich postáv na uzde a úspešne uzavrieť ich osudy. Ale napriek tomu, že čitateľa čaká niekoľko bitiek a štedrá dávka mágie, dej Bielej veže v strednej časti trochu spomaľuje a chýba mu výraznejší moment, ktorý by prinútil čitateľa spustiť sánku – môže to byť spôsobené aj tým, že väčšinu času trávime s postavami presunmi a bojovými potýčkami v stepiach a menších osadách.

K samotnej Bielej veži sa okrem niekoľkých krátkych kapitol dostávame až v závere knihy. Stojí to však za to a Červenák odpáli záverečný boj o všetko v akčnom štýle, ktorý poznáme z predchádzajúcich dielov série. Špeciálne tu oceňujem Iľjov a Koščejov príbehový oblúk, na ktorom sa dalo veľa pokaziť, ale autor opäť ukázal, čo všetko sa dá zvládnuť na výbornú.

Jedinú výhradu mám teda len pri orientačnej mape na predsádke. Vpredu i vzadu nájdete len náčrt Sarkelu – Bielej veže, čo je vzhľadom na množstvo času, ktorý strávia postavy mimo nej presunmi po krajine, zbytočné. Jedna súhrnná mapa oblasti by pomohla čitateľovi v orientácii a umožnila ešte viac si vychutnať toto bohatierske dobrodružstvo.

Biela veža však aj napriek tomu ponúka plnohodnotné uzavretie ságy a zakončenie dobyvačnej výpravy kyjevského kniežaťa a najznámejších hrdinov ruských bylín. Nechýba mágia, láska, odvaha, úskoky a ľsti – napriek niekoľkým drobným klišé, ktoré k tomu patria, ponúka posledný diel tetralógie Bohatier jednoducho všetko, čo si od slovanskej hrdinskej fantasy môžeme priať. Takže berte do ruky Gnev, sadajte na Buruška a hor´sa do stepí! Teda – do čítania!

Juraj Červenák: Biela veža, Bohatier - kniha štvrtá
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Redakcia: Marta Blašková Maňáková, Andrea Harmanová
Obálka a ilustrácie: Michal Ivan
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 306
Rok vydania: 2019
Cena: 13,90 €
 

Komentáře

No, až na ty Chazary, pověstné loupežníky a otrokáře, které si autor trichu idealizuje (no, chápu, že) je to fakt dobrá sága. Já Ilju Muromce měl v mládí moc rád.

Přidat komentář