NEDĚLNÍK: Keď sa sny stávajú skutočnosťou...

Ľudia od pradávna snili a teraz nemyslím v noci, keď spali. Počas spánku snívali všetci tí poriadni a slušní jedinci, spokojní so svojim údelom tu, na Zemi. Excentrici, o ktorých hovorím, rojčili s otvorenými očami a navyše počas dňa. Celé stáročia to bola pohŕdaniahodná činnosť a takýto muži a ženy boli okolím, a väčšinou aj dobou v ktorej žili, nepochopení...

Oni sa však nevzdávali. Usilovne snívali ďalej a na posmešky a urážky zvysoka kašľali.
Niektorí mali možnosti a schopnosti dať svojim snom reálnu podobu. Vďaka nim máme všetky tie úžasné stroje, strojčeky, prístrojčeky ako hodinky, kompasy, GPS, mikroskopy, elektrinu, spaľovacie motory a dokonca lietame do kozmu. Niektorí objavili mikrokozmos baktérií a vírusov, iní si s chuťou zaplávali v mori atómov, či prenikali do hlbín vesmíru a našej Zeme.
No medzi takýchto snílkov patria aj tí, ktorí cítia potrebu sa so všetkým, čo sa im preháňa v hlave, podeliť s celým svetom. Voláme ich spisovatelia. V ich hlavách nie sú len vynálezy. Sú v nich celé nové svety, príbehy o neznámych bytostiach, pulzuje tam mocná mágia a rodia sa hrdinovia, dobyvatelia kozmu či objavitelia zatiaľ iba tušených síl, ktoré sformovali univerzum.
Mágiu a čary nasávame všetci už s materským mliekom. S otvorenými ústami počúvame rozprávky o hlbokých lesoch, čarodejniciach, trpaslíkoch či elfoch. No ako rastieme, mnohí začínajú na tieto rozprávania zabúdať, až sa celkom ponoria do pochmúrnej šedi obyčajnej reality. A to je škoda.
Vy, ktorí čítate môj nedeľník, k nim ale nepatríte. Aj napriek prežitým rokom ste nestratili chuť nechať sa unášať svojou, či spisovateľovou fantáziou a spoznávať prapodivné svety na konci vesmíru, či hlboké hvozdy plné mágie a tajomných bytostí niekde v Stredozemi.
Veď nie je nič krajšie, ako sa pohodlne usadiť a snívať či spoznávať sny druhých ľudí, ktoré sa možno raz stanú realitou. Spomínate na knihy Julesa Verna? Na Čapkových RUR, či Isaaka Asimova a jeho Zákony robotiky?
V detstve sme hltali Verneovky. Lietali s nimi na Mesiac, putovali do stredu Zeme, plávali v hlbinách oceánov. Pre väčšinu z nás to bol prvý kontakt s fantastikou. Potom prišli ďalšie knihy, príbehy z cudzích planét, či svetov ovládaných mágiou. Prípadne pokračujeme v tradícii rozprávok a snívame svoje hororové sny. Tajuplné domy, bytosti bažiace po našej krvi, mukách či aspoň zdravom rozume. Kam sa hrabe realita!

Napriek osvietenej dobe, v ktorej žijeme, stále veľa ľudí považuje práve fantastickú literatúru za menejcennú a nikdy by ju nečítali. No pravdou je, že práve tento žáner je najlepšou pastvou pre fantáziu a napísať hoc aj krátku sci-fi poviedku je náročnejšie, ako napísať niečo zo života a o realite. Autor fantastiky pracuje s množstvom faktov, chemických, biologických aj fyzikálnych javov, jeho fantázia sa musí udržať v hraniciach prírodných zákonov daných vesmírom, či mágie sveta, ktorý si vymyslel.
Humorné je, že také obdivovateľky románov z Červenej knižnice, vlastne istým spôsobom tiež čítajú fantastiku. Muži, ženy a vzťahy v tomto druhu kníh sú totiž často priam v rozpore s realitou všedného života. Ale čo už? Aspoň ukážu romantickým dušiam, o kom/čom majú snívať...
Každý literárny štýl má svoju úlohu. To platí aj žánroch sci-fi, fantasy alebo hororoch. Každý román je studňa plná vody a je len na čitateľovi, či si tú vodu načerpá. Či je ochotný ponamáhať si šedé bunky mozgové a naučiť svoju fantáziu lietať. Možno to zo začiatku pôjde ťažšie, no neskôr si tie výšky začne užívať. Vo svojej hlave uvidí nevídané kraje, veci, objavy, bytosti aj možnosti. Otvorí sa novému a nepoznanému, aby doletel až do najzastrčenejšieho kúta univerza. My, čo tento žáner obľubujeme, to môžeme dosvedčiť.