RECENZE: Adrian Tchaikovsky, Děti zmaru

Avrana Kernová túžila teraformovať planéty vhodné pre ľudstvo, a jej opičiu civilizáciu. Vďaka nanovírusu mala byť evolúcia opíc rýchla. Lenže... Kernová mienila a ironický vesmír menil. Takže je vo vesmírnom korábe namiesto civilizovaných opíc partička vysoko inteligentných pavúkov portia labiata. Letia vesmírom s ľuďmi, ktorým rovnaký nanovírus pomohol prijať portite za rovnocenný druh. Dohliada na nich Kernová v podobe UI. Zachytili signály vysielané neznámou civilizáciou. Keďže ľudia, portie aj niečo, čo bolo kedysi Avrana Kernová, sú nadmieru zvedaví, idú si po odpovede...

Minulosť tvorí budúcnosť.
Ubehol už nejaký čas odkedy portie zachytili pravidelné impulzy z vesmíru. Teraz spoločne s Kernovou (presnejšie mysľou geniálnej vedkyne nahratou do niečoho podobného zložitej počítačovej sieti) a ľuďmi, nastupujú do raketoplánu Voyager a chystajú sa na let do neznáma. Sú zvedaví, koho na konci tej dlhej púte nájdu.

Voľakedy, to ešte existovala Zem, vyslalo ľudstvo do kozmu skupinu raketoplánov, aby pripravili na osídlenie vhodné vesmírne objekty. Na dlhú terraformačnú cestu do vzdialeného kúta univerza sa vybral aj Aegean. Na palube bol kolega Avrany Kernovej doktor Disra Senkovi, čudák nadovšetko milujúci chobotnice. Veliteľ výskumníkov Baltiel ale rozoznal Senkoviho potenciál. Takže keď našli dve zaujímavé obežnice, dovolil mu osamostatniť sa. Kým sa veliteľ venoval prieskumu planéty plnej života, Disra Senkovi pracoval na terraformácii tej susednej, plnej ľadu. Pomocou nanovírusu vyvinutého na žiadosť Kernovej posunul milované hlavonožce vo vývoji tak ďaleko, že nimi mohol osídliť novú, na život pripravenú planétu. Ľady sa roztopili, voda zohriala, potrava sa rozmnožila, ideálne podmienky pre chobotnice. Tie boli technicky nadané a nedočkavo sa vrhli na údržbu terraformačných zariadení na dne mora.
Baltiel však nečakane narazil na neznámu entitu, ktorej existencia ohrozila celý jeho výskumný tím. Podarí sa mu hrozbu zažehnať?

Strach má veľké oči a veľa farieb
Voyager doletel do cieľa a vysiela prieskumnú loď k planéte, z ktorej prichádzajú tajomné signály. Členkou posádky je aj Helena Lainová, ktorá sa snaží prísť na spôsob, vďaka ktorému by mohli ľudia porozumieť tak veľmi odlišnému vyjadrovaniu portií. No skôr, ako sa priblížia, obkľúči ich flotila korábov. Čo za civilizácia za nimi priletela? Chcú bojovať alebo sa dohodnúť? Práve Helena, odborníčka na jazyky, sa s jednou z portií stane vyjednávačkou  na mimozemskom plavidle. Keďže neznámou civilizáciou sú Senkoviho hlavonožce, stojí Helena pred veľkou výzvou. Dokáže komunikovať s pavúkmi, zvládne sa dohovoriť aj s chobotnicami? Sú precitlivelé, plné emócií a nálady menia rýchlosťou ženy s predmenštruačným syndrómom. Rozprávajú pohybmi ramien a neustále sa meniacim zafarbením tela, čo pripomína šialený kaleidoskop. Od Heleny momentálne závisí život všetkých kolegov.
Keď to vyzerá na diplomatickú dohodu, vstúpi do hry zabudnutá neznáma entita. Kedysi ohrozila Baltiela a zvyšok výskumníkov. Bude jej prítomnosť pre pavúky a ľudí fatálna?
Ako sa k nebezpečenstvu postavia chobotnice? Ich telá menia farby rýchlosťou myšlienky. Spájajú sa a bojujú medzi sebou navzájom, menia názory aj spojencov. Dá sa spoľahnúť na takéto nestále bytosti? Zvyšný členovia posádky sú odkázaní na Kernovú, ktorá však na nich evidentne zabudla. Najskôr preto, že Kernová má svoje vlastné plány, a to vždy znamená veľké problémy...

Chobotničky, pavúčiky a vesmír
Dej tejto knihy je oproti prvej časti komplikovanejší. Autor nám totiž sprostredkúva udalosti z viacerých pohľadov a vo viacerých časových rovinách. Máme udalosti z  minulosti a tie, ktoré sa odohrávajú teraz. Taktiež sú časti, rozprávané portiami, kapitoly podané z pohľadu ľudí, hlavonožcov, niečoho, čo bolo Kernovou a dokonca aj miesta, kde spoznávame myšlienky neznámej mimozemskej entity. Čitateľ sa preto môže (najmä zo začiatku) ťažšie preorientovávať z jednej postavy do druhej. Ale neskôr to už ide automaticky.
Tchaikovský opäť využil svoje znalosti zoológa a priniesol čitateľom komplexný obraz sveta, v ktorom sú dominantným druhom iné inteligentné tvory než ľudia. Už v predošlom diele spomínaný nanovírus zmenil nie len portie a ľudí, no aj hlavonožce na bytosti, ktoré sú inteligenčne na vysokej úrovni a dokážu si podmaniť techniku. Skúmajú svet okolo seba, lietajú do vesmíru.
Príbeh je opäť skvele napísaný, Tchaikovský je vynikajúci rozprávač a každý jeho román je dobrodružstvom sám o sebe. Děti zmaru je plnohodnotné pokračovanie Dětí strachu. Kniha funguje aj samostatne, no je lepšie,  ak čitateľ prečítal aj prvý diel, pretože druhý naň v základných bodoch nadväzuje.
Čo dodať? Ak máte radi netradičné rozprávania a nie ste rasovo, druhovo či inak predpojatí, netrpíte arachnofóbiou prípadne inými zoo fóbiami, Děti zmaru sú správna voľba.

Názov: Děti zmaru
Originálny názov: Children of Ruin
Autor: Adrian Tchaikovsky – Adrian Czajkowski
Preklad: Zdeněk Uherčík
Vydavateľstvo : Triton
Rok vydania: 2020
ISBN: 978-80-7553-773-7

Ukázku z knihy si můžete přečíst ZDE.