RECENZE: Daniel Abraham, Zrada v zimě

Prvý diel tetralógie Daniela Abrahama „Kvartet vysoké ceny“ pod názvom „Stíny v létě“ bol veľmi príjemným prekvapením. Autor predstavil čitateľovi vysoko originálnu víziu sveta, v ktorom ľudia zvaní básnici dokážu spútať abstraktnú myšlienku a dať jej ľudský tvar. Tieto myšlienky – takzvané andat – boli potom úplne podriadené ich vôli a s ich pomocou mohol básnik dosahovať veci, ktoré by inak boli jednoducho nemožné. Pre lepšiu predstavu – ak by ste boli pánom andat s menom Bordel-zmiz, už nikdy by ste sa nemuseli namáhať s upratovaním. Samozrejme, to je len príklad. Básnici v Abrahamovom svete využívajú andat na oveľa dôležitejšie úlohy a výhradne v službách mesta, do ktorého sú pridelení po skončení štúdií. Na pozadí tohto sveta potom Abraham posplietal pútavý príbeh s viacerými rovinami a zaujímavými postavami, ktorý bol rovnakým dielom napínavý, prekvapujúci a emotívny. Príbeh, ktorý nenudil. Dá sa toto všetko povedať aj o "Zradě v zimě"?

Dej sa odohráva zhruba dvadsať rokov po udalostiach prvej knihy. Zo skazy mesta Saraykeht, spôsobenej oslobodením sa andat Bez-semien, je už iba blednúca spomienka. Básnik Maati Vaupathai žije v básnickej dedine Daia-kvo (kam sa uchýlil po neúspešnom pokuse o znovuzviazanie Bez-semien… áno, som si vedomý toho, ako idiotsky táto veta znie) a neteší sa žiadnej priveľkej priazni ani dôležitému postaveniu. Jeho milovaná Liat Chokavi ho opustila aj s ich malým synom a v Maatim zostala iba prázdnota. Paralelne s tým jeho sa odvíja aj osud Otaha Machi, ktorý zdanlivo konečne našiel svoje miesto vo svete. Pracuje ako kuriér a žije s mladou hostinskou Kyian. Idylka sa mu ale skončí vo chvíli, kedy sa rozhodne svojej milovanej odhaliť svoj pôvod – totiž že je jedným zo synov mocného khaia Machi. V obave o svoje bezpečie ho Kyian vyhodí a Otah sa rozhodne prijať zamestnávateľovu ponuku na pracovnú cestu do svojho rodného Machi.

Cesty Maatiho a Otaha sa začnú uberať rovnakým smerom vo chvíli, keď je Maati vyslaný do Machi, aby vyšetril smrť jedného zo synov khaia Machi, Biitraha. Na smrti samotnej by nebolo nič zvláštne – otcov trón vyhrá ten syn, ktorý pozabíja všetkých zvyšných bratov – lenže problém je v tom, že ani jeden z dvoch zvyšných synov brata nezabil. Maati netuší, že za všetkým stojí jediná khaiova dcéra Idaan so svojim nastávajúcim manželom (to nie je spoiler, to vie čitateľ od začiatku).

Skôr než sa pustím do rozoberania (ne)kvalít tejto knihy, neodpustím si dve veci, ktoré mi počas čítania naozaj prekážali: 1) Mená postáv zdanlivo tvorené náhodným zlučovaním ešte náhodnejších spoluhlások. Idaan, Maati, Amiit a podobne mi pripadajú ako detské bľabotanie, a to navyše opakujúce sa (v "Stínech" bola postava menom Amat Kyaan, v knihe druhej je zase iná s menom Kyian) 2) Ľahké pozmenenie mien hlavných postáv - z „Maati Vaupathi“ a „Itani Noyga“ na „Maati Vaupathai“ a „Itani Noygu“. Je to o to zarážajúcejšie, keď si vezmeme, že prekladateľ sa nezmenil.

Takže teraz ku knihe samotnej – po výbornej prvej časti sa koná priam skok do pekiel. Nuda a otrava, to je to, čo túto knihu charakterizuje. Preč je pútavý dej, preč sú zaujímavé charaktery. Dokonca aj andat sú preč… Pardon, to kecám, jeden tam je, ale jeho prínos k deju je menší než nulový. Ak by tam bol namiesto neho povedzme kaktus, príbeh by sa odvíjal úplne rovnako. Oproti Stínům, v ktorých bol andat v podstate hlavným hýbateľom deja, je to skrátka tristné. Čo je však ešte horšie, je fakt, že príbeh je veľmi prostý, neprekvapujúci a svoju jednoduchosť sa snaží maskovať neustálymi „hlbokými“ úvahami hlavných aktérov. To by samo o sebe nevadilo – dobrý spisovateľ nepotrebuje množstvo akcie a strhujúci dej, aby čitateľa zaujal. Problém je však v tom, že každý, opakujem každý jeden myšlienkový pochod ktorejkoľvek postavy je iba variáciou na ten predchádzajúci (nehovoriac o tom, že je to od začiatku do konca jedno neustávajúce skuvíňanie – tá kniha je snáď pesimistickejšia ako tvorba Franza Kafku). Áno, Idaan je nešťastná z toho, že systematicky vyvražďuje vlastnú rodinu a že sa s jej kumpánom lomeno milencom navzájom odcudzujú… lenže o dvesto strán je situácia taká istá, teda až na to, že Idaan je ešte o niečo nešťastnejšia a s milencom je odcudzená ešte väčšmi. To isté platí pre naivného trpáka Maatiho (jeho osobnosť sa od prvej knihy absolútne nezmenila, takže máte neustále tendenciu si ho predstavovať ako šestnásťročného fagana, hoci je už vyše tridsaťročným mužom) a pre jalového Otaha. Jedinou aspoň trochu zaujímavou postavou je básnik Cehmai a jeho duševné súboje s jeho andat Kameň-ktorý-mäkne.

Príbeh Zrady v zimě je skrátka nezaujímavý, nestrhujúci, počas štyroch pätín knihy sa nikam poriadne neposunie, aby sa napokon celá tá blamáž vyriešila behom dvoch záverečných kapitol. Nie, nebojím sa to celé prirovnať k filmovej Twilight ságe. Napriek tomu by sa však kniha teoreticky mohla páčiť ľuďom, čo sa radi rochnia v psychike postáv a príbeh samotný ich až tak nezaujíma (mám nutkanie povedať, že máme čo dočinenia s fantasy Dostojevským, ale od Dostojevského som videl iba jednu hru, takže ma berte s rezervou). V opačnom prípade je naokolo množstvo iných románov, ktoré zabavia oveľa viac.

P.S.: Zaujímavé je, že napriek názvu sa takmer celý príbeh odohráva v lete.

Zrada v zimě /A betryal in winter/
Abraham, Daniel
Nakladatel: Laser-books
Překlad: Karel Makovský
Rok vydání: 2011
Počet stran: 336
Cena: 289 Kč