RECENZE: Dan Simmons, Kantos Hyperionu

V roku 2010 vyšlo mnoho kvalitnej fantastiky od talentovaných autorov, no len knihy niekoľkých z nich sú vítané s nadšením a obrovskými očakávaniami, ktoré sú málokedy nesplnené. Steven Erikson. China Miéville. A tiež Dan Simmons. Síce nás za minulý rok obdaroval len jedným doposiaľ nevydaným románom, Black Hills bolo doplnené novým vydaním dvoch zásadných diel. Doba mrchožroutů potrebovala nový preklad viac ako soľ, jednotné vydanie ponieslo názov Hladové hry, čím Laser-books napravilo veľkú krivdu spáchanú nakladateľstvom Perseus. Druhá kniha sa stala literárnou udalosťou roku dlho pred svojím vydaním. Kantos Hyperionu.

Kantos Hyperionu bol v prvom českom vydaní rozdelený na dva diely – Hyperion a Pád Hyperionu. Nebolo to až tak bolestivé rozhodnutie, pretože space opera o blížiacom sa rozhodujúcom okamihu v budúcnosti ľudstva sa už zvolenou formou rozprávania delí na dve časti. Laser-books však na sklonku roka vydalo tento rozsiahly román v jednom masívnom hardbacku s obálkami oboch dielov.

Hyperion je viac ako štyristo strán dlhým prológom, v ktorom Dan Simmons prevzal kompozíciu Canterburských poviedok Geoffreyho Chaucera, kde si skupina putujúcich k hrobu sv. Thomasa Becketa postupne rozpráva príbehy, aby im rýchlejšie ubiehal čas, ktorý strávia na ceste z Londýna do Canterbury. Nie je to len snaha o napodobenie (či nepokrytý plagiát) klasického diela svetovej literatúry, to nie, autor tento štýl rozprávania využíva pre vykreslenie pár storočí vzdialenej budúcnosti.

Zdá sa, že máme pred sebou vek prosperity, slobody a nekonečných možností. Ľudská spoločnosť síce vinou Veľkej chyby prišla o matičku Zem, no po Hidžre, masovom úteku z umierajúcej Zeme sa rozpŕchla do vesmíru a skolonizovala viaceré planéty. Vzdialenosti dlhé pár svetelných rokov v súčasnosti nie sú prekážkou, cestuje sa mrknutím oka prostredníctvom systému hyperpriestorových Brán. Tie darovalo ľudstvu Technojadro, zoskupenie umelých inteligencií koexistujúce s ľuďmi v harmónii. Ako protipól Simmons stvoril Vyvržencov, vesmírnych barbarov, ktorí sa rozhodli opustiť zvyšok ľudstva a prispôsobiť sa pre život v hlbinách vesmíru. Hegemónii Človeka sa dlhé stáročia darilo túto možnú hrozbu veselo ignorovať, no Vyvrženci sú späť a brúsia si zuby na planétu Hyperion, premennú, ktorá robí vrásky aj samotnému Technojadru. O tom, že blížiaca sa vojna už figuruje v jeho plánoch, nepochybujte.

V předvečer zkázy se sedm poutníků vydává na odlehlou planetu Hyperion k otevírajícím se Hrobkám času, tajemným artefaktům neznámé funkce, a na své pouti Mořem trav si vyprávějí podivuhodné příběhy. V cíli jejich dlouhé cesty je očekává smrtonosný Štír, legendární vraždící stroj, anděl smrti, jenž by mohl jednomu z nich splnit nejvroucnější přání, ačkoli ostatním patrně věnuje pouze krutou smrt.(anotácia)

Opis sveta budúcnosti a rôznorodých charakterov pútnikov je očakávanou samozrejmosťou, avšak Simmons zašiel ďalej. V príbehu kňaza si vyskúšal denníkovu formu rozprávania o strate a nájdení viery. Plukovník Kassad čitateľovi priblíži odľudštených Vyvržencov a svoju motiváciu v akčnom rozprávaní s dávkou erotiky. Osud básnika a jeho vraždiacej múzy umožnil Simmonsovi vyblázniť sa a zapojiť do diela to, čím sa líšime od iných druhov života – literatúru. Pripravte sa na kvetnatý štýl, úvahy o údele básnika či smrti literatúry, posadnutosť dokončením vrcholného diela a hojné citácie známych klasikov. Žid Sol Weintraub prináša ďalší chýbajúci prvok – cit. Garantujem vám, že aj po rokoch si na osud jeho mladnúcej dcéry spomeniete. Simmonsova hravosť sa preukázala nielen zvolenou kompozíciou, ale aj jej nedodržaním – na motiváciu piateho pútnika si pár sto strán počkáte, autor dal prednosť cyberpunkovej detektívke, do ktorej zapojil spisovateľa, ktorému Kantos venoval. Záver veľkolepého úvodu patrí konzulovi Hegemonie, ktorý sa tohto okamihu od začiatku bál.

V Páde Hyperionu oddeleného od predošlého textu vloženou obálkou sa autor vracia k tradičnému rozprávaniu, kde strieda niekoľko dejových línií, zapojí politikov snažiacich sa zvládnuť vojnový konflikt, ukáže ako dopadne stretnutie so Štírom a jednou z hlavných postáv sa stane umelá inteligencia vytvorená podľa obrazu Johna Keatsa. Simmonsova fascinácia touto osobou sa prejavuje v plnej miere, keďže do textu vkomponoval život a dielo tohto romantického básnika. Je to nápad odvážny a iste aj riskantný. Nie každý čitateľ totiž túto postavu ocení, odporúčam však obetovať trochu času preštudovaním Keatsovho životopisu a prečítaniu obsahu jeho básnickej skladby Hyperion. Podobne ako u Hladových her, kde bola dodatočnou úrovňou šachová partia, aj tu získava príbeh novú dimenziu a poteší každého čitateľa ochotného učiť sa. Záverečných dvesto strán je plných zvratov, jednotlivé dejové línie sa pretínajú a zarazí vás jedine zvýšená zložitosť príbehu.

Americký spisovateľ Dan Simmons je autorom, ktorý sa nenechá zaškatuľkovať. Tam, kde by niekto využil prvý úspech a zaplavil by trh ďalšími a ďalšími pokračovaniami, ktoré by uvrhli vzniknutú „sériu“ do hlbín v spoločnosti obohraných platní, Simmons sa hrá a nepripúšťa stagnáciu. Neznamená to však zahrávanie sa s čitateľom, kdeže. Autor skúša nové formy rozprávania, vyberá si rôznorodé témy a žánre (space opera, životopis doplnený o fikciu či chandlerovská detektívka drsnej školy) a vo výsledku sa tak snaží zmeniť súdy väčšinových čitateľov o „menejcennom žánri“. Za posledné roky sa miera fantastického pomaly, ale isto, znižovala. Svoj talent venoval zmiznutiu Franklinovej výpravy hľadajúcej Severozápadnú cestu  či prešiel od obyčajných odkazov na literárne vzory k Charlesovi Dickensovi a jeho nedokončenej Záhade Edwina Drooda. Momentálne posledný román, Black Hills, opäť spája históriu s fikciou, ale čitatelia, ktorých si Simmons získal Kantom Hyperionu či dilógiou Ílion a Olymp, hladovali. Kantos Hyperionu je bez debaty prepracovaným literárnym dielom, ktoré ale kladie vyššie nároky na adresáta a v žiadnom prípade sa nehodí pre prvé kroky v žánri. Kto však pristúpi na autorove podmienky, nebojí sa premýšľať a zamýšľať a prehryzie sa pomalšími pasážami (ktoré môžeme spolu s väčšou zložitosťou považovať za jediné nedostatky), užije si kráľovský pokrm pred ďalšou pripravovanou špecialitou s názvom Flashback. Román bude opisovať spoločnosť ovládanú drogou, ktorá umožňuje opäť prežiť vybrané spomienky a navyše bude prepojený práve s Hyperionom (do budúcna si tiež v duši uchovávam drobnú nádej na nové vydanie Endymionu). No neteš sa!