RECENZE: Juraj Červenák, Brána Irkally (Dobrodružstvá kapitána Báthoryho 2)

Prvé literárne dobrodružstvo Kornela Báthoryho neskončilo pre tohto vojenského kapitána práve najlepšie. Zachrániť uneseného syna sa mu nepodarilo a na dôvažok bol zajatý a uvrhnutý do otroctva nenávidenými osmanskými Turkami. Slovenský majster pera Juraj Červenák dal prvému dielu svojho vysnívaného cyklu preňho vskutku netypickú horkú bodku, ktorá však spoľahlivo navnadila čitateľov na pokračovanie. A nemuseli sme čakať dlho - druhý diel cyklu „Dobrodružstvá kapitána Báthoryho“ pod názvom Brána Irkally je tu.

Určite si spomínate, že na konci Strážcov Varadína sa kapitán Báthory, už v železách, stretol s tureckým cestovateľom, istým evliyom Čelebim, ktorý Kornelovi ponúkol vykúpenie z otroctva pod podmienkou obrátenia sa na moslimskú vieru. Vtedy ešte hrdý Báthory na túto ponuku napľul. Keď sa ale s Kornelom znovu stretneme na začiatku Brány Irkally, už ničím nepripomína svoje niekdajšie ja. Vidíme ho ako zlomeného, nešťastného otroka, ktorý galeje na veslárskej lavici berie ako zaslúžený trest za svoje zlyhanie v púti za záchranou syna Michala. Netrvá však dlho a všetko sa zmení. Loď, na ktorej Kornel hrdlačí, sa dostane do námornej potýčky a sám Báthory sa následne ocitne v mori s dušou na jazyku, držiac sa iba trosiek z rozbitého plavidla. Zásahom osudu sa jeho a Čelebiho cesty opäť skrížia a tentoraz Kornel záchranu a vykúpenie z galejí privíta viac ako rád. Všetko nasvedčuje tomu, že ho ako služobníka vzdelaného muža čaká neporovnateľne ľahší život, avšak táto predstava sa zaraz rozplynie, keď Čelebiho vyhľadá tajomný vezír Kirmizi Mustafa, ktorý potrebuje evliyove cestovateľské skúsenosti a znalosti pre svoju tajomstvom opradenú výpravu. Voľky-nevoľky evliya vezíra poslúchne a vstúpi do jeho služieb. A Kornela vezme so sebou.

Brána Irkally sa od Strážcov Varadína pomerne dosť odlišuje. Zatiaľ čo prvý román sa celý odohrával v nám blízkom prostredí Strednej Európy, druhá kniha nás bez prípravy hodí ďaleko odtiaľ, do srdca slnkom zaliatej a exotickej Osmanskej ríše. Do krajiny tých, ktorých Kornel a čitatelia v prvej knihe považovali za zaprisahaných nepriateľov – medzi Turkov. Červenák vynikajúco vystaval úvod príbehu, kde na čitateľa (bez toho, aby si to on sám uvedomil) uvaľuje podvedomú nervozitu z neželaného pobytu na cudzom území, ktorou ešte viac umocňuje jeho stotožnenie sa s hrdinom. Postupne však rovnako ako Báthory zisťujeme, že nie všetci Turkovia musia byť nutne takí zlí, ako sme si ich nevdojak zaškatuľkovali počas čítania prvej knihy. Zoznamujeme sa totiž so spomínaným evliyom Čelebim, ktorý v onom postupnom zvykaní si na prostredie slúži ako „záchranný maják“ – ako dôkaz, že aj k tým zdanlivo „strašne zlým moslimom“ si môžeme vybudovať sympatie ako ku ktorejkoľvek inej postave. Keďže autor ho plánuje v ďalších knihách využiť ako verného Kornelovho spoločníka, venuje sa jeho charakterizácii a osobnosti naozaj dôkladne. A je to len dobre (hoci sa niekedy zdá, akoby bol hlavnou postavou on, a nie kapitán), pretože Čelebi je naozaj zaujímavým hrdinom – výrečným vzdelancom, ktorý prejavuje výnimočnú benevolenciu a dokonca pochopenie aj vtedy, keď ide o iné, než moslimské vierovyznanie. Nie je ale samozrejme jediným charakterom, ktorému sa dostaneme pod kožu. Okrem, ako inak, Kornela sú to hlavne členovia výpravy – vezír Kirmizi Mustafa paša, veliteľ Selim Sevahir a niekdajší kozák a terajší Čelebiho osobný strážca Kuzgun. Hlavne na Mustafu a Kuzguna je z hľadiska vývoja postavy skutočne radosť sa pozerať. Kirmizi si napríklad prejde viacerými štádiami, počas ktorých som ho vnímal zakaždým inak – v počiatkoch bol tajomnou skrytou hrozbou, neskôr sa z neho stal charizmatický a vcelku aj sympatický „badass“, no a nakoniec… ale to si už vlastne prečítajte sami.

Čo sa týka prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva, tak sa jedná o čistú exotiku s mnohými miestami, ktoré potešia imaginárne oko čitateľovo. Červenák opäť raz výborne vyvážil misky váh a priniesol striedme, nie však jednoduché opisy, spoliehajúce sa veľkou časťou na predstavivosť človeka, čo drží knihu. Nepodcenil ani tradičnú prípravu a štúdium a tak má znalosti o vtedajšej dobe a kultúre naozaj v malíčku. Brána Irkally tak teda vo veľkej miere plní aj funkciu nevtieravého vzdelávacieho materiálu (prirovnanie „škola hrou“ sa tu hodí viac ako ktorékoľvek iné). Iba na niektorých miestach som mal dojem, že je tej cudzojazyčnej terminológie už trošičku priveľa. No a nakoniec niečo pre milovníkov vyvrhnutých čriev - dostanete presne to, na čo ste si u autora už zvykli – dynamickú krvavú akciu s farbistými opismi. Klasika.

Brána Irkally je výborná kniha, opak snáď nikto ani nečakal. Červenák pokračuje v rozvíjaní svojej dlho študovanej a milovanej témy a my si môžeme zase raz užiť parádne čítanie. Tak dovidenia pri treťom dieli.

Brána Irkally (Dobrodružstvá kapitána Báthoryho 2)
Juraj Červenák
Nakladatelství: Slovart
Rok vydání: listopad 2010
Rozměr: 195x140x40 mm
Jazyk: slovensky
Vazba: Pevná s přebalem matná
Počet strán: 407
Cena: 14,95 EUR

V češtině vydalo knihu nakladatelství Brokilon v prosinci 2010.