RECENZE: Sergej Vasilievič Lukjanenko, KVAZI

Článek od: ena - 07.11.2018

Svet sa úplne zmenil. Možno vírus a možno voľačo úplne iné kriesi mŕtvych a z tých sa stávajú krvilačné beštie, bažiace po ľudskom mäse. Presnejšie...túžia po hocijakom mäse, hlavne nech je čerstvé a krvavé. A verte mi, niet nad ľudský mozog!

Pravdivo, pravdivo vám hovorím: Prichádza hodina, a už je tu, keď mŕtvi  počujú hlas Božieho Syna a tí, ktorí naň dbali, budú žiť... Evanjelium Jána 5:25

Ano, v životě přece musí existovat i něco dobrého. Kromě samotného života... Denis Simonov

Naša budúcnosť podľa Sergeja Lukjanenka vôbec nemusí byť taká strašná. Síce dôjde ku globálnej katastrofe, no tá má vlastne celkom super následky. Priznávam, že všetci ich za skvelé nepovažujú, no žiť večne, uznajte sami, nie je na zahodenie. Niektorí ľudia sú z možnej nesmrteľnosti nadšení, iní spisujú posledné vôle, kde žiadajú kremáciu. Tá totiž dôsledne znemožní, aby sa z vás po smrti stal povstanec. Znie to ako povstalec, no povstanci nemajú žiaden ušľachtilý cieľ, za ktorý by bojovali. Oni vlastne nemajú žiaden cieľ, pretože nemyslia. Vedení sú len túžbou ukojiť hlad. Preto sú nebezpeční a už deti v škôlke z riekaniek a pesničiek vedia, že pred povstancom, aj keby to bola ich vlastná babička, treba utekať hlava nehlava. Platí na nich hlavne mačeta. Ak povstanca dekapitujete, tak sa šťastne vyhnete zožratiu.

„Protože už jste mrtví!“
„Ale není to ani smrt. Je to stav, pro nějž lidská řeč dřív neměla vhodné slovo.
„A teď už ho snad má?“
„Jistě. Kvazi. Kvaziživot...“  str.112

Z niektorých povstancov sa stanú kvazi. Podľa profesora Viktora Aristarchoviča Tomilina vyššia forma života. Mŕtvi a predsa živí. Sila sa im znásobila, zmysly zostrili, posadnutosť tým, v čom vynikali zaživa je neuveriteľná. Viktor Aristarchovič mal však smolu, niekto si objednal jeho vraždu. Na miesto činu prichádza Denis Simonov, policajný vyšetrovateľ pre smrteľné prípady a zarytý odporca nemŕtvych. Zrejme na truc mu pridelia za partnera vysoko postaveného kvazi menom Michail Ivanovič Bedreněc, ktorý určite niečo skrýva. No takých, ktorí sa pokúšajú hrajkať na svojom vlastnom piesočku s hračkami tých ostatných, je v tomto príbehu oveľa viac.

Čoskoro sa z Denisa a kvazi stávajú (navzdory všetkému) celkom dobrí parťáci. Raz si pomáhajú, kryjú si chrbát, potom si nedôverujú, no vzápätí podržia jeden druhého pred celým svetom. Stopy vedú k profesorovej manželke Viktórii, ktorá je kvaziženou. Tá sa s vyšetrovateľmi bavenká ako mačka s myškami. Bol výskum Viktóriinho muža naozaj taký dôležitý? Čo majú znamenať všetky tie jej nelogické kroky, to chaotické pobehovanie? Je Viktória teroristka a chce zničiť všetko živé, či zneuznaná záchrankyňa ľudstva? Kto sa v tom má vyznať...

Kým Denisa a Michaila vodí Viktória z jedného konca Moskvy na druhý, oni sa snažia nájsť v celom tom zmätku systém a dať všetkému nejaký zmysel. Čas neúprosne beží. Odkedy vyšetrovatelia vedia, prečo musel profesor Tomilin zomrieť a v akom ohrození je ľudstvo, letí sťa šialený. Stihnú nájsť Viktóriu? Vo veľkomeste, akým Moskva je, to fakt nie je jednoduché. Do všetkého sa im navyše neustále pletie kvaziho adoptívny syn Nal a Denisova nová láska z práce. Pritom všetci vieme, že deti a ženy vždy veci zbytočne skomplikujú.

Lukjanenko nám pripravil zmes humoru a akejsi kvazi zombie apokalypsy. Moskva je našťastie dosť veľká a poskytla románu zaujímavé kulisy. Oživení ľudia s vlastnou inteligenciou a takmer nesmrteľní, sú zase čitateľsky atraktívni. Román Kvazi sa číta veľmi ľahko a autor sa postaral o dialógy okorenené nadsádzkou a o vnútorné monológy, ktoré nenudia. Autorov zmysel pre humor prenesený do replík hlavnej postavy odľahčuje atmosféru a pôsobí nenútene.

„Zatímco jsem se v jeho ocelovém stisku bezmocně plácal a snažil se neudusit, říkal jsem si, že být žena, určitě bych z jediného takového objetí musel otěhotnět.“

Dlhý čas nebudete tušiť, prečo sa tie veci dejú. Práve neistota núti človeka čítať stále ďalej a čítať rýchlejšie, preto lebo chce konečne zistiť, z akého dôvodu tu už tristo strán, takmer bez dychu, pobehuje po upršanej a studenej Moskve a stále ho to neskutočne baví... Výsledok nebude šokujúci, pretože život je predvídateľný. Ľudstvo tak isto, či už je živé, či nemŕtve.  Povedané slovami Denisa Simonova:

„Ten život je fakt nelogický! Ale občas zkrátka musí ztratit veškerou logiku, aby získal smysl.“

Príjemné čítanie!

Ukázku z knihy si můžete přečíst zde.

Kvazi
Autor: Lukjaněnko Sergej
Originální název: KvaZi
Překlad: Konstantin Šindelář
Počet stran: 352 stran
Rok vydání: 2018
Nakladatelství: Argo / Triton
Doporučená cena: 298,- Kč

Komentáře

v nejlepší formě. Má i věci ne tak špičkové, ale to není tento případ. Jo a co se mi na něm a vůbec na řadě rusů líbí? Oni jsou tak syrově slovanští. Ti jeho hrdinové mají takové malé obyčejné starosti, malé byty, protivné sousedky, nedostupní instalatéři, staří rodičové ... neschpní šéfové a současně velká míra soucitu a to suprmanství tak nějak je navíc .... no jo, holt čecháček jsem, jo jo.

Přidat komentář