RECENZE: Pavel Skořepa, Zlověsti

Trošku iná kniha, než sme zvyknutí. Takou je zbierka poviedok a básní s prevažne hororovou tématikou, Zlověsti. Je to zvláštne a zaujímavé spojenie. Nebýva bežné, že autor poviedok je aj autorom poézie. Aké teda tieto dva celky sú? Pretože každý čitateľ nemusí byť zároveň milovníkom prózy aj lyriky, radšej sa na ne pozrieme oddelene.

Poviedky
Prozaických dielok je spolu s prológom trinásť. Väčšina je viac - menej hororová a ich námety nie sú ničím zvláštne. Sú to všedné udalosti, ktoré sa však otočili proti aktérom príbehov a vtiahli ich do temných a hororových zákutí. V tom spočíva skutočné majstrovstvo autorov hororov, ktorí dokážu nájsť v na prvý pohľad všedných udalostiach pochybnosti, tajomno, strach a zlo. Nech už je to detské ihrisko, autorské čítanie, čakanie na nočný spoj, nočné mory či táborenie na mieste bývalého pohanského sídliska. Autor nachádza temnotu v dušiach postáv aj v miestach, na ktorých sa nachádzajú. Do týchto obyčajných rozprávaní vpletá mágiu, podivné okolnosti či tajomné bytosti a posúva nimi dej do roviny fantázie.

Väčšina textov čitateľa dokáže zaujať. Pár z nich však žiaľ, nerozozvučí struny vašej predstavivosti, nedostaví sa pri nich ten neidentifikovateľný pocit obáv a strachu z toho, čo sa má stať. Medzi dobré poviedky by sa dal zaradiť Cesta domů, Táboření v místech klatých, Utrpění dospělosti na Náplavce a Básníkovo rekviem. Tie majú ten správny náboj, dávku tajomna a fantázie a dokážu s istotou rozvibrovať čitateľskú dušičku. K týmto spomínaným sa dala prirátať ešte práca Labyrint pod městem.

Naopak poviedka Vražedná aplikace vyvolá vo vás mnohé otázky a pochybnosti. Nebude vám v nej sedieť veľa vecí. Ako je možné, že niekto, kto je úplný technický antitalent je zrazu, keď sa stane bezdomovcom, schopný dostať sa na Dark Web? Od koho sa o tomto webe dozvedel? Je možné, že náhle dokáže stiahnuť appky a dokonale ovláda moderné technológie z ktorých mal ešte pred krátkym časom hrôzu, paniku a s ťažkosťami dokázal prijať telefonický hovor? Je to bezdomovec, bez práce a domova, neovláda angličtinu, tak kde si dobíja mobil a z čoho a akým spôsobom platí za paušál s dátami? Aj na fantastiku priveľa otázok.

Trošku teórie v praxi
Rovnako natrafíte na rovnaké, vo vetách za sebou opakujúce sa slová. Pavel Skořepa rád používa tvary slov, ktoré v texte pôsobia skostnatene (mísící, roztrhávající, běhající, kryjící...). Chvíľami to vyzerá, že zabúda, že nepíše poéziu, ale prózu.
V niektorých poviedkach je zlý slovosled, ktorý robí vety ťažkopádne, navyše nájdete preklepy a zopár viet, ktoré vám nebudú dávať zmysel.
Treba sa pripraviť aj na to, že postavy sú napísané akoby cez kopirák. Takmer všetky pripaľujú jednu cigaretu od druhej, grgajú, behom chvíľky vypijú doslova litre piva, a aby sa nepovedalo, preložia to aj niečím tvrdým. Je jedno, či je tou postavou mladík, starý chlap či tehotná žena. Rovnako všetky postavy počúvajú zásadne len metalovú hudbu.
V jednej – dvoch poviedkach by to ušlo. Vedieť pri takomto počte textov vopred, akí budú hrdinovia, čitateľov nepoteší, a aj niektoré z dobrých príbehov to robí nudnými. Pritom rozsah ľudských charakterov a záľub je obrovský, takže autorova fantázia nie je ničím spútaná. Tých pár povahovo odlišných postáv, ktoré nezapadajú do tohto sterotypu, je príjemným osviežením.

Poézia
Druhá polovica knihy je určená milovníkom poézie. Tridsaťosem básní rôznej dĺžky, zaoberajúcich sa vnútornými myšlienkami a životnými pravdami autora. Prevažne je to láska, pocity krivdy, zlo a krutá realita dneška. Nájdu sa klasické, rýmované básne, no zväčša sú  písané voľným veršom. Často je sloha tvorená niekoľkými voľnými veršami zakončená posledným, v ktorom je badať autorovu snahu ukončiť myšlienku rýmom. Ako by sa sám poet nevedel rozhodnúť, či bude alebo nebude rýmovať. Nakoľko sú verše dlhé a neraz zložité, snaha o rým väčšinou zaniká, pretože než sa čitateľ prelúska prvými veršami, rým už na konci toho posledného väčšinou nezachytí. Občas si pomyslíte, že nám chcel básnik ukázať, akú má bohatú slovnú zásobu a nebojí sa ju použiť (čo platí aj v prípade poviedok).

V básňach hojne používa prechodník, ktorý nesedí modernému jazyku týchto dielok a
spôsobu špecifického autorovho vyjadrovania.
Poézia je veľmi subjektívna záležitosť. Je to, alebo by to mala byť, intímna výpoveď básnika o svete okolo neho, o jeho vnímaní reality a jej prežívaní. Takéto pocity budete mať určite z básní V zrcadle, Necropolis, Má milovaná melancholická Airi, Hrob, Královná Sukuba. Sú to tie najlepšie dielka v knihe. V niektorých ďalších, napríklad vo Válke na Nebesích, Valpuržinej noc, Otčenáši atď., nájdete skvelé myšlienky, nad ktorými sa zamyslíte. V každom prípade si každý medzi básňami nájde tie svoje.

Zlověsti sú hybrid vhodný pre milovníkov epiky aj lyriky. Je to kniha plná temnoty, ale aj túžby po láske a hľadaní miesta v živote. Pavel Skořepa má potenciál vyvíjať sa, takže verím, že jeho budúci román zožne len samé chvály.

Zlověsti
Žáner: fantasy, horor
Autor: Pavel Skořepa
Vydavaetľstvo: Art Floyd s.r.o.
Rok vydania: 2021
Jazyk: český
Počet strán: 250
Väzba: brožovaná
ISBN: 978-80-89889-54-9