RECENZE: Jan Hlubek, Trpká hodina

Keby som sa spýtala či máte radi poéziu, asi by sa vás našlo len pár, ktorí by prikývli. Napriek tomu, že básne, ak viete, ako na ne, sa dajú pomerne ľahko pochopiť, netešia sa v dnešnej dobe obľube, akú mali kedysi. V časoch, ani nie tak dávnych, ich čítal takmer každý. Vychádzali v zbierkach, no aj v novinách a časopisoch. Doba sa mení a čo bolo, to bolo. Minulosť sa už zrejme nevráti. No nikdy nehovorme nikdy, pretože o taký comeback poézie sa snaží Jan Hlubek so svojou Trpkou hodinou. A nejde o takú hocijakú veršovanku, je hororová...

Ruže, tŕne, lebky a temná noc...
Trpká hodina je o láske, krutom a bolestivom odmietnutí. Odmietnutie, či ľudovo kopačky, zažil každý. Belo to, možno sme si aj poplakali, no šli sme ďalej. Veď príde niekto iný, lepší... Chlapov/žien je na svete ako maku. Mladý hrdina bol ale príliš citlivý na to, aby výsmešné NIE dokázal uniesť. Možno, keby bolo povedané s citom, inými slovami... Jediným východiskom sa pre neho stala dobrovoľná smrť. Kým on hnije v hrobe, dievčina si spokojne užíva svet, priazeň mužov a na mladíka ani nepomyslí. Ale jedného dňa sa vráti späť domov a vďaka zlým snom, ktoré ju začnú každú noc prenasledovať zisťuje, čo sa stalo. Teraz musí čeliť následkom svojho nezodpovedného správania. Dokáže sa vyrovnať so svojou vinou? Zničila jeden mladý život a spolu s ním aj životy jeho rodičov, ktorým puká srdce, pretože prežili svoje dieťa. Prosby o odpustenie, slzy nad hrobom mládenca či utiekanie k Bohu... Mladá žena pochopila, dozrela a kajá sa. Pomôžu jej modlitby? Čo môže spraviť, aby mládenec spal spánkom spravodlivých a jeho dušu už nedržala na tomto svete žiadna krivda? Niekedy stačí málo, inokedy treba zájsť do krajnosti...

Kto sa bojí básničiek?
Všeobecnú nechuť čítať poéziu som už spomínala v úvode. No Trpká hodina je báseň, ktorú, ak si ju už prečítate, pochopíte ľahko. Klasická milostná zápletka o neopätovaných citoch  (tak často využívaná v poézii aj próze) je pretavená do temného hororového príbehu. Rozprávanie je spracované zručne, vidieť, že Jan Hlubek sa pohrať so slovami a rýmami naozaj vie. Autor sa nám prihovára štvorveršiami v ktorých využíva striedavý a združený rým. Každé štvorveršie je umiestnené na samostatnej strane, čím dielko získalo väčšiu prehľadnosť. Navyše je ku každej slohe pripojená kresba vynikajúceho ilustrátora Vladimíra Rimbala, ktorá ešte viac zdôrazňuje temnú atmosféru, trápenie a beznádej hlavných hrdinov.

Pročpak se budíš, galanko švarná?
S údělem nepohneš, snaha je marná.
Z božího soudu v snách se ti smáli.
Píseň tvou pohřební pospolu trylkovali.
Str. 47

Napriek tomu, že báseň je spracovaná veľmi prehľadne a nosný konflikt je notoricky známy, odporučila by som ju čítať najmä čitateľom, ktorí už nejakú skúsenosť s poéziou majú. Jan Hlubek sa pohral s archaizmami a výstavba veršov je preto niekedy (zbytočne) zložitá. Pripomína časy starých básnikov, ktorých jazyk je dnes už pre mnohých trošku kvetnatejší a ťažšie stráviteľný. To by mohlo niekoho od čítania odradiť.
Ak ste však odvážni a máte chuť prelúskať aj niečo iné, ako prózu, prípadne básne milujete a dokážete v nich objaviť onu tajomnú niť príbehu, ktorá mnohým uniká a málokedy ju dokážu polapiť, môžem vám Trpkú hodinu len vrelo odporučiť.

Názov: Trpká hodina
Napísal: Jan Hlubek
Ilustroval: Vladimír Rimbala
Vydavateľstvo: Nová Forma s.r.o.
Rok vydania: 2020
Počet strán:116
Väzba: pevná
ISBN:978-80-7612-173-7