RECENZE: Hannu Rajaniemi, Kvantový zloděj

Jean le Flambeur si v súčasnosti užíva možnosť pochopenia tienistých stránok zlodejského umenia. V dilematickej väznici, ktorá pomocou každodenných výchovných hier na princípe boja so sebou samým napráva zločincov, to ani inak nejde. Neznamená to však, že by sa z le Flambeura pomaly stával poctivý občan. Nie nadarmo má totiž prívlastok nenapraviteľný, s čím ráta aj jeho vysloboditeľka Mieli, a le Flambeur tak po prvý raz v svojej zlodejskej kariére dostáva lekciu, aby pochopil, že nič nie je zadarmo. Slobodu si môže zaslúžiť jedine uskutočnením tej lúpeže, vďaka ktorej o ňu prišiel.

Hannu Rajaniemi je fínskym autorom fantastiky, ktorý zaujal svojimi prvými poviedkami, z ktorých niektoré ako napr. Deus Ex Homine, Pánův hlas či Žalozpěv za mladého losa ste mali možnosť prečítať si na stránkach fénixa XB-1. Slovíčko zaujal v tomto prípade nie je slovesom, ktoré som automaticky napísal, pretože napr. Rajaniemiho Žalozpěv pre mňa znamenal veľmi zvláštny zážitok, z ktorého po čase ostali najostrejšie vnemy podivna s trochou absurdity a lyriky. Naproti tomu Kvantový zloděj je snahou zaujať širší okruh čitateľov, nielen tých, ktorí berú literatúru ako intelektuálnu výzvu či možnosť objavu ďalšej tváre umenia. Pomerne jasný zástupca akčnej detektívky skríženej s hard sci-fi však nie je záležitosťou pre masy a od menej výrazných kolegov sa vyznačuje dvomi aspektmi sveta, ktoré vplývajú na príbeh a utvárajú celkový svet obývaný posthumanistickým ľudstvom: posthumanizmom a gevulotom, zložitým systémom ochrany súkromia. V neposlednom rade tak tieto prvky dávajú Kvantovému zlodějovi punc originality.

Vitajte v (pre čitateľa fantastiky veľmi príťažlivej) verzii budúcnosti, v ktorej je cyklus života a smrti porazený a vládu prevzal systém nesmrteľnosti. Peniaze sú nahradené časom, ktorý pomaly, ale neúprosne smeruje k nule. Tá znamená dočasný transport do tela mlčky, ktorá si ďalší kontakt so životom musí odpracovať. A ukradnúť je možné aj duše mŕtvých, ktoré Rajaniemi trefne nazýva gogolmi.

Kvantový zloděj sa tak predsa len javí ako ambiciózny počin nováčika, ktorý prekvapivo dobre a nenásilne funguje aj bez zdĺhavého osvetľovania princípov sveta. Avšak nielen majstri tesári, ale aj učni a nováčikovia sa občas utnú a Rajaniemi nie je výnimkou. Detektívny príbeh, v ktorom odhaľujeme spolu s hlavným hrdinom jeho predošlý život, hladí čitateľovu predstavivosť a sherlockovské zmysly, no v závere, ktorý by mal osvetľovať a vysvetľovať, si nie je Rajaniemi najistejší. Zmätok, ktorý ste mohli cítiť v prvej kapitole románu, sa vracia späť a pospájanie si motivácií a odhalenie celkového obrazu si vyžiada viac než len chvíľkové zamyslenie. Verím, že by to šlo napísať zrozumiteľnejšie. K drobnejším chybičkám krásy patrí málo využitá postava Isaaca, ako aj až takmer telenovelistické odhalenie príbuznosti medzi dvoma postavami.

Tak či onak, Kvantový zloděj je príkladom na poctivý kúsok sci-fi, ktorý ukradne zopár hodín času priaznivcom príbehov, v ktorých akcia kráča po boku detektívke, zábava popri náročnosti hard scifi, a science sa dopĺňa s fiction.

Hannu Rajaniemi: Kvantový zloděj /The Quantum Thief/
Nakladateľ: Laser-books
Preklad: Daniela Orlando
Obálka: Kekai Kotaki
Redakcia: Helena Šebestová
Rok vydania: 2012
Počet strán: 352
Rozmer: 105 x 165
Prevedenie: paperback
Cena: 279 Kč