RECENZE: Juraj Červenák, Oceľové žezlo

Bohatier zavítal aj do panstva reči slovenskej a robí okolo seba vietor, ako keď mýtický povolžský zilant zamáva mocnými krídlami. Je to tak, po desiatich rokoch od pôvodného českého vydania prichádza na trh aj slovenská verzia románu. 

Keď som začala    Oceľové žezlo    čítať, po prvých stránkach som mala pocit, že toto sa už n iekoľkokrát stalo: ten istý   Juraj Červenák  , ten istý jazyk, ale aj tex t napísaný v takisto vysokej kvalite. Hlavný hrdina, nepriateľ a tvrdé boje, všetko tam je.   Bohatier   je však predsa len iný. 

Príbeh sa inšpiroval nielen reálnymi historickými udalosťami, ako je to pri trilógii Černokňažník, posilnila ho aj studnica literárna – a to nie hocijaké dielo, ale rovno ruské byliny. Iľja Muromec, tridsaťročný mrzák žijúci v Karačarove pri meste Murom, jedného dňa získa dary v podobe uzdravenia a nesmiernej sily. V detailoch sa síce   Červenák   a byliny líšia, no faktom ostáva, že tieto dary vrhnú Iľju, knieža Svjatoslava a tzv. „starších bohatierov“ Mikulu, Svjatogora a Volcha do víru bitiek, kúziel a veľkých skutkov, za ktoré by sa v tejto modernej podobe nemusela hanbiť ani ruská história.

Aj tak som však spočiatku pristupovala ku knihe opatrne. Predsa len, nie som veľkou fanúšičkou opisov vyvrhnutých čriev, gejzírov krvi a výronov iných telesných štiav, ktoré sú bohato zastúpené napríklad v príbehoch o Čiernom Roganovi.   Oceľové žezlo však príjemne prekvapilo – okrem iného tým, že  Červenák  dokázal vierohodne aj bez podobných pasáží pokryť svojich hrdinov blatom, prachom, krvou, potom i bozkami. A to tak, že aj vám bude tŕpnuť zadok ako Iľjovi pri dlhej jazde na koni a pocítite zápach krvavého tajomstva svätyne v lese. 

Presne to totiž autor urobil – zbavil príbehy bájnych bohatierov pátosu a svätožiary a urobil z nich nielen hrdinov, ale aj živých ľudí, s ktorými sa stotožníte, hoci len cválajú na koni.

Veľkú službu knihe robí aj detailná znalosť autora o politicko-historickom dianí, živote bežných ľudí a tradíciách na území ruských stepí v ranom stredoveku. Podstatné informácie sú navyše pripojené v prehľadne spísaných dodatkoch o skutočných historických postavách, dávnych bohoch či všedných predmetoch, tituloch a dĺžkových mierach, ktoré sa v diele objavia.

Neodpustila by som si ani, keby som nepochválila krásnu grafickú úpravu knihy – počnúc ilustráciou od Michala Ivana na prebale, cez historicky pôsobiaci font až po krásnu, starobylo vyzerajúcu mapu na začiatku a konci knihy.

Tak či tak, ako všetko na svete, aj  Červenákov Bohatier  má svoje slabiny. Jedným z najvýraznejších plusov aj mínusov knihy je jej jazyk. Používanie archaizmov dokáže navodiť dokonalú atmosféru a využívanie ľubozvučných, hoci možno zriedkavo používaných slov (tliapať, brýzgať, rúči junák...) až neuveriteľne osviežuje text. Viem si predstaviť, že čítanie nahlas musí byť zážitkom. Na druhej strane však vo viacerých prípadoch – najmä keď ide o priamu reč – znejú frázy ako „Čo jastríš, bratku?“ rušivo, až komicky.

Aj na samotnej príbehovej linke občas vidieť, že kniha má svoj vek. Čitateľ naučený na komplikované a spletité príbehy moderných x-dielnych ság (ako napríklad Pieseň ľadu a ohňa či Kolo času) vycíti dejové zvraty na versty ďaleko.

Pokiaľ vás však baví slovanská história a mytológia umne zmiešaná s fantastikou a nebodaj máte za sebou aj čítanie bylín,  Oceľové žezlo si vychutnáte bez debaty. Zaslúži sa o to vyšperkovaný literárny jazyk, akcia, epika, výborne vykreslené pos tavy a reálie raného stredoveku. Ak ste náhodou byliny nečítali, určite si ich prečítajte – ideálne po Bohatierovi. Bude to ako stretnúť starých známych. A od čítania sa určite netreba nechať odradiť negatívami. Občas né zaškrípanie archaizmov či jednoduchosť zápletky si síce všimnete, ale váš zážitok to určite neohrozí. Ostatne, Červenákovým cieľom asi nebolo napísať monumentálnu ságu, ale svižný hrdinský príbeh, čo sa mu podarilo na sto percent. 

Juraj Červenák: Oceľové žezlo, Bohatier - kniha prvá
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Redakcia: Marta Blašková Maňáková, Andrea Harmanová
Obálka: Michal Ivan
Väzba: pevná s prebalom
Počet strán: 394
Rok vydania: 2017