RECENZE: Jarosław Grzędowicz, Popel a prach - Kniha plná pocitov

Hrdinom Grzędowiczovho románu je osamelý univerzitný profesor a etnológ. S inými ľuďmi si zväčša nerozumie, slovo priateľka už nemá ani v slovnej zásobe a podľa papierov z psychiatrie je vyliečený schizofrenik. V spánku však navštevuje krajinu Polosnu, trhlinu medzi svetmi, duševný odraz našej reality, kde mŕtvi v slučke prežívajú svoju smrť.

„Sama mě k sobě přivolala, Do napůl rozbořeného altánu z plstěných desek a eternitu, kam ji zatáhli. Do zahrádkářské kolonie. Do šedivé podlahy z betonu, kterým zalili její mělký hrob. Vyhrabávala se z té podlahy každou noc, zkrvavenýma rukama s polámanými nehty, a děsivě vyla vztekem a žalem.“ (str.27)

Dá sa tu natrafiť na vychudnutých dlháňov s vtáčím zobákom a s ostrými čepeľami v rukách či stretnúť mníchov v čiernych plášťoch a s pekelným psom po boku. Takmer vždy je prítomná dvojica Ticho a Smútok idúca po stopách pani Smrti. Nemenovaný hrdina jazdí na starej motorke v uliciach plných popola a prachu, s luparou pripravenou k obrane. Ako Charón pomáha dušiam mŕtvych spamätať sa z vlastnej smrti a posiela ich ďalej, za svetlom. Kam? To nevie ani samotný prievozník.

Označiť Popel a prach za obyčajnú „duchárinu“ by bolo urážkou. Samozrejme, máme tu duchov ľudí aj predmetov (nazývaných slovom ka), v svete Polosnu sa preháňajú démoni, autor sa ale nesnaží o začlenenie magického do bežného života (ako v prípade súčasnej upírskej a vlkodlačej fantasy). Podľa obálky zachytávajúcej Charóna v akčnej póze by ste zas mohli nadobudnúť názor, že táto kniha bude akčnou jednohubkou, čo by bola osudová chyba (aj keď trochu akcie by sa našlo). Príbeh sleduje Charónovu snahu objasniť dôvod, prečo musel umrieť jeho blízky priateľ, ale po dočítaní si uvedomíte, že prioritná je psychika hrdinu, opis Polosna a jeho obyvateľov a postupne sa vynárajúce myšlienky o živote a smrti.

Definovať a popísať Popel a prach je veľmi ťažké, najjednoduchšie by šlo opísať pocity, ktoré vyvoláva  - od nepokoja, jemného jesenného smútku po snovú melanchóliu v šedivých uliciach pod červeným nebom a obrazov. Dôjde aj na trochu odľahčenia, ktoré je vzápätí vystriedané tvrdým a smutným poznaním, ktoré vás prinúti knihu na chvíľu zavrieť a povzdychnúť si. Nechýbajú ani strašidelné scény, pri stretnutí s neznámym  mníchom sa mi po chrbte prechádzala celá armáda mravcov.

Keď sme u neznáma, to je jeden z najzreteľnejších rysov tejto knihy. Sú ním nasiaknuté príhody a stretnutia v Polosne, tajomnosť a nevysvetliteľnosť siaha aj do reality. V záverečnej kapitole dôjde na odhalenie, pri ktorých som pocítil pichnutie drobnej nespokojnosti. Nebolo to odhaleniami, ktoré by nedávali zmysel, ale čiastočnou stratou tajomnosti... akosi som sa zžil s tou nedefinovateľnou atmosférou neurčitosti. Ak sa vám páčil podobne ladený Pan ledové zahrady (Triton 2007 a 2008), Popel a prach vám spoľahlivo pomôže v čakaní na ďalší príbeh od poľského majstra podivna.

Popel a prach /Popiół i kurz/
Jarosław Grzędowicz
Preklad: Robert Pilch
Redakcia: Jiří Popiolek
Autor obálky: Jan Doležálek
Vydavateľ: Triton
Počet stránok: 280
Rozmery: 130x200
Väzba: viazaná
ISBN: 978-80-7387-393-6
Cena: Kč 299.-