RECENZE: Jim C. Hines, (Ne)šťastné konce

Kto si myslel, že sa záporné postavy zmieria s osudom porazených a doprajú zamilovaným princom a dievčatám z dediny oné príslovečné „... a žili šťastne, až kým nepomreli“, ten nepozná závisť nevlastných sestier Daniely Břehovej, medzi ľudom známej ako Popoluška. Chudák dievča si ešte nestihla zvyknúť na život manželky následníka trónu a už musela čeliť ich pokusu o vraždu. Neúspešne atentátničky sa však prerátali, keď jej uniesli manžela do krajiny víl - kráľovná Beatrice v ich stopách vyšle hneď trojicu odhodlaných princezien.

Autor (Ne)Šťastných koncov vstúpil do čitateľského povedomia ako autor príbehov o Goblinovi Jigovi, v ktorých sa vysmial mnohým fantasy klišé a všetkému nasadil korunu, keď hlavným hrdinom urobil práve nehrdinského goblina. Viac či menej zjavné štuchanie do Pána prsteňov či Hobita a veselé dialógy boli čitateľom po chuti a tak Fantom Print vydal celú trilógiu. Od nej sa Jim C. Hines presunul k trojici princezien, ktoré iste nielen mne pripomenuli Charlieho anjelov. Sněha je odborníčkou na zrkadlovú mágiu a flirtovanie, Šípková Ruženka (krycie meno Tália) by pomocou bojových umení a ostrých nožov spravila fašírku aj zo skúsených drakobijcov a Popoluška? Tá je ako nešikovný nováčik v tíme zaručenou zámienkou pre iskrenie medzi koketnou Sněhou a večne zabrblanou Táliou. Daniela sa však musí zbaviť označenia „tím ohrozujúca“, ak chce prekonať všetky nástrahy rozprávkového sveta víl a zachrániť svojho manžela.

Všetko však nie je tak ružové ako obálka Scotta Fishera s tromi sexi princeznami (mimochodom, chlapi, nebojte sa tejto knihy – romantiky je tu minimálne, v knihe je ale príťažlivý závan ženskosti). Možno tí, čo goblinove príbehy nečítali, budú so mnou nesúhlasiť, ale oproti predošlej sérii cítim nedostatok humoru. Párkrát sa mi stalo, že z textu vyznievala snaha o vtip, ale k úsmevu ma to neprimälo, satirické pero je tentoraz menej ostré. Na druhej strane, neverím, že sa nik nezasmeje pri zmienke o Červenej čiapočke (ktorej sa iste dočkáme v treťom diele Red hood revenge), chlípnom gnómovi Arloranovi či  vlasatom trolovi Brakopovi.

Čo už, nálepka „humorná“  k (Ne)Šťastným koncom úplne dokonale neprilieha, no s čistým svedomím priliepam „akčnú“, pretože dej už od prvej kapitoly uháňa vpred ako splašený Pegas a zastaví sa až na konci. Kladné bodíky kniha získala za prepracovanie Táliinho rozprávkového osudu, čím mi autor pripomenul, že šťastné konce tvoria rozprávači, ale realita je iná.

(Ne)Šťastné konce sa nehrajú na psychologickú drámu založenú na rozprávkových charakteroch, ich úlohou je hlavne pobaviť a to sa im s odratými ušami podarilo. Hľadáte oddychovú fantasy, pri ktorej sú  pridanou hodnotou rozdiely oproti všeobecne známym rozprávkam? V tom prípade je úvod do štvordielnej série Princezien dobrou voľbou. Ale do budúcna, Jim, poprosím viac vtipu.